Kostka Napierski: ľudový tribún alebo zradca a bandita?

Odsúdený na napichnutie na kôl fascinoval spisovateľov. Jeho záhadná postava sa stala predlohou mnohých románov a básní. Ľsťou získal Čorštýnsky hrad a tvrdo sa bránil mnoho dní.V dejinách Pienin nebola žiadna iná postava, ktorá by vzbudzovala také kontroverzie ako postava Aleksandra Lwa zo Sztemberku - Kostku-Napierského. Ešte na začiatku 19. storočia sa nikto špeciálne nezaoberal rebelantom z čias Povstania Bohdana Chmelnického. Až po takmer sto rokoch sa na základe historických prác začal záujem básnikov a prozaikov o postavu Kostku. Chceli v ňom vidieť prototyp Jánošíka, ľudového tribúna, revolucionára a romantika. Ešte v 50. rokoch minulého storočia sa na jeho počesť písali ódy – dovtedy, kým historici neodhalili jednoznačne jeho zradu voči poľskému kráľovi. Sám Kostka sa počas procesu priznal, že je nemanželským synom kráľa Vladislava IV.

Počas mohutných nepokojov na východe Poľska Napierski pripravoval na Podhalí vzburu, ktorá mala byť počiatkom povstania na Ukrajine. Ako základňu si vybral Čorštýnsky hrad. Slabo chránená kráľovská pevnosť bola zajatá ľsťou. Odtiaľto posielal Napierski výzvy, tu plánoval zhromaždiť okolitých goralov. Počítal tiež s pomocou sedmohradského kniežaťa. Prvý kráľovský oddiel bol odrazený a pyšný Napierski načrtol báseň o svojom víťazstve. Až väčšie posily stiahnuté z Krakova prinútili obrancov odovzdať hrad. Kostka, odsúdený na smrť, bol napichnutý na kôl na krakovských Krzemionkach.

Počet jeho literárnych apologétov je skutočne veľký: od historika Szczęsného Morawského, ktorý vzbudil záujem o postavu Kostku, cez Jana Kasprowicza, Władysława Orkana, Kazimierza Przerwu-Tetmajera, Jana Wiktora, Jalu Kurka, Józefa Hena a Stanisława Nędzę-Kubińca, aby sme vymenovali tých najznámejších. O Napierskom bol natočený aj film Podhalie v plameňoch, dnes už neznámy.