Hudba „zvonku” – hrajúce hory, hrajúce sochy?

Znie hudba aj v prírode? Nielen drozdy, sýkorky a škorce, ale aj potoky a rieky, lúky a skaly, vietor a dážď? viac

Znie hudba aj v prírode? Nielen drozdy, sýkorky a škorce, ale aj potoky a rieky, lúky a skaly, vietor a dážď? Ako sa dá táto hudba počuť a opísať, ako sa dá využiť v umení? Podarilo sa to Władysławowi Hasiorowi?Od najstarších biblických eposov po romantickú literatúru – všade sa stretneme s presvedčením, že v prírode vôkol nás nielen znie hudba, ale dokáže sa aj tešiť a tlieskať, smútiť a žialiť. „Plačte vy, svahy hôr a vrchov lesom zarastené” – kričal zúfalý Gilgameš po smrti svojho druha Enkida. „Nech rieky tlieskajú dlaňami, nech hory spolu radostne kričia” – kričal v zápale biblický autor.

Také cítenie prírody bolo blízke romantikom. Britskí básnici písali o hudbe vetra a morských vĺn. Podobne aj objaviteľ Tatier, Seweryn Goszczyński, počúval nočnú hudbu v okolí Łopusznej: „Zvyčajne si vyberám miesto vzdialené od dediny, odľahlé, vyvýšené, zakryté stromami a čakám, kým neutíchne hluk dennej hudby, ryčanie a zvonce pasúceho sa dobytka, kým nenastane ticho noci a okolici: vtedy sa začína nočná hudba …”.

To, čo bolo niekedy opisované tak lyrizovane, sa dnes pomenúva ako zvuková krajina. Každé miesto má iný typ scenérie: mesto, púšť, morské pobrežie. Najmä hory, kde silný vietor dokáže vyludzovať neobyčajné zvuky v skalných škárach. V jednej z piesní skupiny Trebunie-Tutki sa dozvedáme dokonca o tatranskom organe!

Sú aj sochári, ktorí chcú – podľa vzoru eolskej harfy – zapriahnuť do hry aj silu vetra. O takom projekte sníval Władysław Hasior a mal príležitosť zrealizovať ho v roku 1966. Jeho Železný organ, aj keď sa nachádza v priesmyku Snozka, nikdy naplno nehral a už roky stojí úplne hluchý.

Hudba vetra, hudba hôr pre nás ostáva zahalená tajomstvom.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!