Praktické rady pre návštevníkov karpatskej jaskyne

Niekoľko faktov na úvod

Jaskyne ako geologické formácie je možné rozdeliť na dva druhy: pôvodné – tvoriace sa súčasne s rozvojom skaly, v ktorej sa nachádzajú (vulkanické jaskyne vznikajúce v láve, podvodné jaskyne v koralových útesoch) a druhotné – vzniknuté už po vytvorení sa skaly následkom rôzneho typu geologických a geomorfologických procesov. Najväčšiu časť v tejto skupine predstavujú krasové jaskyne – vznikajú následkom krasových procesov, čiže chemického a mechanického pôsobenia vody na krasové skaly (vápencové horniny, dolomity, sadrovce). Iným typom sú jaskyne, ktoré vznikli následkom tektonických pohybov.

Z hľadiska priebehu chodieb odlišujeme dve skupiny jaskýň: rozvinuté vodorovne alebo zvislo. Do prvej skupiny patria také, v ktorých sa chodby nachádzajú na jednej úrovni. V jaskyniach so zvislým rozvinutím sú chodby na rôznych úrovniach, môžu klesať alebo sa vztyčovať alebo prechádzať do zvislých úsekov idúc smerom dole (studne) alebo hore (komíny). Takéto jaskyne si spravidla vyžadujú použitie lezeckého vybavenia: laná na spúšťanie a istenie a vybavenie na vychádzanie.

V jaskyniach stretávame tesné a nízke chodby, ktorých pokonanie si vyžaduje plazenie sa alebo pretlačovanie cez pukliny. Občas prechádzajú do zúženín, ktorých prechod je veľmi náročný. Tieto miesta sa nazývajú zveráky.

S návštevou jaskýň sa spájajú – u osôb nemajúcich skúsenosti s prostredím tohto typu – problémy s orientáciou. Vďaka dostupným plánom sa s priebehom chodieb je možné oboznámiť ešte pred návštevou, takže ich používanie vo vnútri nemôže nikoho prekvapiť. Neobyčajné príbehy o chýbajúcom vzduchu v jaskyniach, aké môžeme počuť, sú absolútne nepravdivé. Skoro v každej jaskyni s jedným otvorom môžeme potvrdiť prietok vzduchu, aj napriek tomu, že zdanlivo nemá širší kontakt s povrchom.

Najdlhšia jaskyňa na svete to je systém Mamutej jaskyne v USA, ktorý má takmer 600 km. Najdlhšou a zároveň najhlbšou jaskyňou v Poľsku je jaskyňa Wielka Śnieżna v Západných Tatrách, ktorá je viac ako 23 km dlhá a 824 m hlboká. Najdlhšou tatranskou jaskyňou na slovenskej strane je Mesačný tieň, jej dĺžka je viac ako 30 km, hĺbka 451 m a otvor sa nachádza vo Vysokých Tatrách na svahoch Horvátovho vrchu.

Výbava jaskyniara amatéra

Keď sa chystáme do jaskyne, nesmieme zabudnúť hlavne na osvetlenie. Najlepším riešením je baterka na čelo, čiže nasadzovaná na hlavu. Vďaka nej sa môžeme voľne pohybovať po jaskyni, hlavne tam, kde si musíme pomáhať rukami pre prekonávaní ťažších úsekov. Treba si so sebou vziať aj rezervný zdroj osvetlenia – druhú baterku na čelo alebo ručnú baterku. Pohybovanie sa bez osvetlenia, dokonca aj v malej jaskyni, je veľmi nebezpečné a občas priam nemožné.

Ďalším dôležitým prvkom je prilba chrániaca hlavu. Je možné používať špeciálne prilby do jaskyne alebo lezecké, cyklistické alebo prilby používané v priemysle. Okrem toho, že nám chráni hlavu v prípade úderu o strop jaskyne, je na nej možné namontovať baterku na čelo.

Treba mať na zreteli aj príslušný odev. Jaskyniari používajú špeciálne kombinézy skladajúce sa z jednej časti. Do objektov prispôsobených pre turistický ruch nám úplne postačí oblečenie poskytujúce termické pohodlie a chrániace nás pred odreninami, predovšetkým v jaskyniach, v ktorých sa musíme pohybovať na kolenách. Je dobré si so sebou vziať aj rukavice.

Bezpečná návšteva

Pamätajte! Dobíjanie jaskýň neprispôsobených pre turistický ruch môže byť nebezpečné. Navštevovanie zvislých jaskýň bez náležite pripraveného vybavenia a bez skúseností s jeho používaním môže byť príčinou vážnej nehody alebo smrteľného pádu!

Pri plánovaní výletu do jaskyne by sa mali dodržiavať niektoré základné pravidlá:

• nezávisle od toho, či naším cieľom sú väčšie objekty alebo iba malé jaskyne – nesmiete ich navštevovať osamote.
• informujte niekoho o svojich plánoch – uveďte názov jaskyne a obec, v ktorej sa nachádzate, uveďte plánovanú hodinu návratu.
• ak je to možné, zaobstarajte si plán jaskyne.
• nevchádzajte do neznámych a neopísaných častí jaskyne, ak na to nie ste dostatočne vybavený. Veľkým rizikom je pretláčanie sa do neznámych chodieb, predovšetkým do tých, ktoré vedú smerom dole. Netreba preceniť svoje možnosti, pretože návrat môže byť problémový a občas takmer nemožný. Preto je prechádzanie cez takéto fragmenty jaskyne bezpečnejšie, ak ideme smerom vpred – táto metóda síce obmedzuje pohľad, ale umožňuje návrat bez väčších ťažkostí.
• najvážnejšie ohrozenie ukrývajú v sebe jaskyne so zvislým rozvetvením; nebezpečné sú hlavne jaskyne rozvinuté pozdĺž zvislých, hlbokých a úzkych štrbín, kde nasledujúce, čoraz nižšie úrovne vytvárajú poličky a mosty zo zaklinovaných blokov a skalnej sute.
• pri prechádzaní všetkými vodorovnými prvkami jaskyne je vždy možné zhodiť kameň, a preto je potrebné dodržiavať pravidlo, podľa ktorého sa zvyšok účastníkov nachádza mimo dosahu padajúcich kameňov.
• počas návštevy jaskýň je nevyhnutné dodržiavať pravidlá týkajúce sa ochrany prírody. Treba pripomenúť, že sa nepripúšťa ničenie kvapľov v jaskyni, ich vylamovanie alebo umiestňovanie na stenách pamiatkových iniciálok.
• Nezabúdajte aj na to, aby ste neplašili netopiere obývajúce jaskyne. Počas zimného obdobia, čiže od novembra do apríla, sú niektoré jaskyne pre turistov nedostupné.
• počas návštevy jaskyne nachádzajúcej sa na území národného parku je potrebné prísne dodržiavať pravidlá daného parku. Na území Tatranského národného parku sú pre turistov dostupné jaskyne: Mylna, Mroźna, Obłazkowa, Raptawicka a Dziura. Informácie o zvyšných jaskyniach je možné nájsť na stránkach TNP: http://www.tpn.pl/pl/zwiedzaj/taternictwo/news/111/Taternictwo-jaskiniowe
  V Pieninskom národnom parku je navštevovanie jaskýň zakázané: http://www.pieninypn.pl/?id=30297&location=f&msg=1&lang_id=PL

Ak chcete viac

Organizovanie výprav do ťažších, zvislo rozvinutých jaskýň si vyžaduje použitie lezeckého vybavenia. Na lezenie nadol je potrebné valčekové vybavenia, vychádzanie po lane sa vykonáva pomocou použitia karabín rôzneho druhu. Pri zostupe a výstupe sa používajú popruhy so špeciálnou konštrukciou vyrobené z nylónových pásov (iné ako na lezenie). Nedodržiavanie pravidiel bezpečnosti a vchádzanie do zvislých studní bez príslušnej prípravy a vybavenia môže vážne ohroziť zdravie a život účastníkov takéhoto výletu. Skúsenosti je možné získať pod dozorom inštruktora na príslušných kurzoch, na ktorých sa vyučujú jaskynné a alpinistické techniky, technika istenia, sebazáchrana, poskytovanie prvej pomoci – nielen v lete, ale aj v zime. Účastník sa počas kurzu zúčastní minimálne na 8 jaskyňových akciách, z toho na 4 vo zvislých jaskyniach a minimálne na 3 v zimných podmienkach. Kurzy sú vedené jedine školami a klubmi združenými v Poľskom zväze alpinizmu. Trvajú približne rok. Viac o tejto téme na stránke WWW.pza.org.pl .