Príloh - Chodník etnických menšín – Židia

„Bobová 10.03 [rok 1931]. V utorok sa v Bobovej konala svadba syna podpredsedu Židovskej Obce v Krakove pána Stempla s dcérou cadyka z Bobovej. viac

„Bobová 10.03 [rok 1931]. V utorok sa v Bobovej konala svadba syna podpredsedu Židovskej Obce v Krakove pána Stempla s dcérou cadyka z Bobovej. Na svadbu sa dostavil špeciálnym vlakom veľký počet privŕžencov cadyka a veľa hostí. Na stanici v Bobovej čakal svadobných hostí sprievod s koňmi a pešia skupina chasidov v špeciálnom odeve. Bobovský „Dvor” prijímal všetkých prítomných. Svadba sa konala o 5 hodine večer, na trhu mestečka, s veľkým počtom prítomných židovského ľudu z Bobovej a okolitých mestečiek. Svadobná hostina, ktorej sa zúčastnilo niekoľko sto osôb, sa pretiahla až do rána”.

[„Nový Denník”, číslo 70, štvrtok 12.03.1931, citát za: Karol Majcher, Bobová. História, ľudia, pamiatky, Varšava 2008, s. 158]

„Pri židovskej ulici, ktorá sa úradne volala ulicou Kazimiera, bolo plno synagóg a každá mala svoj názov: chasidská, hríbovská, Šaniavská, Talmud-Tora, Chevrat Szomrim atď. Uprodstred tohoto veľkého počtu kostolov, osobitnú výnimku, pod každým ohľadom, tvorila synagóga. Líšila sa aj svojou architektúrou, hlavne interiérom. (…)

Synagóga sa nachádzala na rohu ulíc Berka Joseleviča a Božničej. Jej východná strana smerovala k starému židovskému cintorínu a hlavný vchod sa nachádzal na západnej strane. Okrem toho synagóga mala dva náhradné vchody. Z vestibulu sa vchádzalo dovnútra cez sklenenú búdku bočnými krídlovými dverami. Až odtiaľ niekoľko širokých schodov viedlo do synagógy. Nad hlavným vchodom, na galérii sa nachádzala časť pre ženy s oddelenými bočnými vchodmi.

Vysoko, nad rozľahlým vnútrom, sa nachádzal krásny lakovaný strop, ktorý je vyrobený z dubového dreva a je kladený na hrubých štvorcových, dubových trámoch. Uprostred synagógy sa nachádzalo rozľahlé podnesenie, ktoré slúžilo na Szulchan-Aruch a po štyroch stranách tohoto podnesenia stáli, ako symbolická stráž, štyri okrúhle stĺpy, maľované olejovou farbou, ktorá mala napodobňovať mramor, podopierajúci stred stropu. Železné zábradlie, ktoré je vyrobené z okrasných floresov, obklopovalo celé podnesenie.

Vysoké, úzke okná na bočných stenách synagógy, sú hore zakončené jemným bizantským oblúkom a farebné sklá sa fantasticky v týchto oknách leskli, siahali do výšky skoro dvoch poschodí.

Dokonale a jednotne vyrobené lavičky z tvrdého a lakovaného dreva, stáli v rovných radoch pozdĺž celej dĺžky vnútra synagógy a šikmý povrch ich hornej časti umožňoval pohodlné ukladanie modlitebných knižiek. Otvárajúce sa na pántoch veko, ukazovalo vnútorné priehradky, v ktorých modliaci sa, uchovávali liturgické predmety.

V centrum východnej steny, na ktorú sú obrátení modliaci sa Židia, sa nachádzala obrovská aron ha-kodesz – skrinka na svätú Toru, na ktorú viedlo niekoľko schodov. Na obidvoch stranách aron ha-kodesz boli namaľované dva obrovské levy, ktoré sedia na labách a hlavami obrátenými k sebe: citlivé, napäté, ako keby strážili svätý príbytok. Od stropu až do samej podlahy bol namaľovaný obrovský červený záves, so zlatými šnúrkami a strapcami. Oproti tejto steny, nad schodami hlavného vchodu, sa fascinujúco ukazovala kresba hrobu pramatky Racheli.”

[Albin Kac, Nový Sač: mesto mojej mladosti, 1997, s. 38-39]

„V blízkosti zámku a mosta na Dunajci, sa nachádza synagóga. Zvonku je to len obyčajná búda so šindľovou strechou a na polovičku zavretými oknami; zvnútra je to krásna architektonická konštrukcia. Obdĺžniková sála, ktorá má 11 metrov je podelená na deväť klénb, zavedené štyri voľné piliere v strede a dve prístenné pri každej zo štyroch stien a po jednom v kútoch. (…) na nich sa nachádzajú gurty vo forme drveného polkruhu, vytvára obdĺžnikové pole ako základ ploských alebo kopulovitých klénb. Stredný priestor sa opiera o voľnostojace stĺpy a z ktorých prostredníctvom pendentívov vyrastá kopula, ktorá dominuje vnútri nad zvyškom klénb a ktorá je maľovaná. V strede synagógy pod spomínanou kopulou, ktorá je pomaľovaná rastlinnými motívmi v geometrickom usporiadaní so znakmi zverokruhu, sa nachádza nadnesenie pre spevákov, ktoré je postavené z tehly a omietnuté. Všetko má originálny charakter a celá synagóga svojimi líniami architektúry, bronzovými svietnikmi naberá veľmi malebné motívy.”

[Władysław Łuszczkiewicz, Správy Komisie na výskum histórie umenia v Poľsku, 1891-1896, t. IV, s. LXXXI]

O jednom chlapcovi, ktorí Židovi prepustil buky

„Jeden chlap prepil celý pozemok, Žid si za dlh zobral pozemok a zvyšok doplatil. Ale chlap aj ten zvyšok peňazi prepil a nemal za čo piť. Keď mu už Žid nechcel dávať, tak chodil do panského lesu a kradol drevo. Keď ukradol drevo, predal ho a znovu pil u Žida. Ale raz ho chytili v lese a Pán mu mal dať za trest 25 bukov (palíc). Tak chlap išiel k Židovi a hovorí: Mošku, dajte mi vodku. Ale Žid mu nedal, lebo nemal čím zaplatiť a vystrčil ho von za dvere. Chlap sa vrátil do krčmy a hovorí: viete Mošku, peniaze Vám nedám, lebo nemám, ale mám v dvore sľúbených 25 bukov, ak chcete, kúpte si. A kedy mám po tie buky ísť? – pýta sa Žid. A môžete aj hneď, hovorí chlap. Žid si myslel, že chlap hovorí o dreve, dal mu vodku a zvyšok mu doplatil. A Žid išiel po buky k Pánovi. Keď prišiel na dvor, tak hovorí pánovi: Prosím veľmožný pán, ja som prišiel po tie buky, čo veľmožný pán mal chlapovi dať a ja som ich od chlapa kúpil. Tak pán kázal Židovi počkať, zavolal parobkov, parobkovia položili Žida a naložili mu 25 palíc, že až zem hrízol.”

[Zagožany, rozprával Ján Sopel, v: Zem Biecka. Ľud poľský v krajoch gorlickom a hríbovskom, Nový Sač 1994]

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!