Karpatská zelená železničná trať z Krakova do Košíc, čiže perla starého inžinierstva v prostredí hôr!

Vykonanie tejto trasy umožnilo vybudovanie dodatočnej trate do Krynici, ktorá bola zavedená do prevádzky v roku 1912, a taktiež umožnilo spojenie Krakova a Tarnowa s Krynicou pohodlnou železničnou traťou. V rokoch 1984-1987 bola železničná trať zelektrifikovaná. Veľkou turistickou atrakciou sa prostredníctvom železnice môže stať návšteva doliny Popradu a s ňou susediacich území na Slovensku. Popri prírodných hodnotách regiónu, cez ktorý železničná trať prechádza, predstavuje aj veľkú historickú a inžiniersku atrakciu.

Transkarpatská trasa, čiže 135 rokov železnej cesty č. 96!

Železničná trať spájajúca Krakov s prešovskou železnicou, prechádzajúca cez Tarnow, Nowy Sącz, Stary Sącz a Muszynu, bola postavená v rokoch 1874-1876. Do prevádzky bola odovzdaná 18. augusta 1876, číže v deň narodenín a menín rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa II.

     Pri spustení bola železničná trať 145 km dlhá a bola pomenovaná ako tarnowsko-leluchovská trať. Postavenie tejto trasy umožnilo vybudovanie dodatočnej trate do Krynice, ktorá bola do prevádzky zavedená v roku 1912, a taktiež umožnilo železničné spojenie Krakova a Tarnova s Krynicou. V Krynici sa táto 100 ročná železnica končí.

     Na trase železničnej trate z Krakova do Leluchowa bolo postavených niekoľko strategických mostov, ako aj tunel v okolí Żegiestowa. Stavba tunelu sa spája s neobyčajnou históriou a zasluhuje si na väčšiu pozornosť zo strany historikov a propagátorov miestnej turistiky.

     Od Starého Sącza do hraničného prechodu v okolí Muszyny sa železničná trať tiahne dolinou Popradu a výhľad na ňu čaká na opätovné objavenie. Ešte len nedávno sa bolo možné touto traťou dopraviť priamo z Krakova do Košíc a Budapešti a ďalej do Bukurešti. Ak sa v súčasnej dobe chceme na takúto cestu vybrať, musíme sa na slovenskej zastávke Plaveč presadať, ak sa nám tam podarí dostať miestnym spojením z Muszyny.

     V rokoch 1984-1987 bola železničná trať zelektrifikovaná. Návrat do navštevovania Doliny Popradu z okna vlaku sa opäť môže stať veľkou turistickou atrakciou a oplatí sa ju využiť na trase Stary Sącz – Rytro – Piwniczna – Wierchomla – Żegiestów – Muszyna – Plaveč – Prešov – Košice.

Čo je hlavnou atrakciou samotnej železničnej trate? Sú to inžinierske riešenia mostov, tunelu a priebehu trasy v horách.    

Železničné mosty

Na trase železničnej trate prechádzajú vlaky mnohokrát cez rieky po oceľových mostoch. Niektoré  z nich sú staré ako samotná železničná trať a predstavujú charakteristický prvok krajiny (taktiež zvukový) tejto časti Karpát.

Železný most na Kamienicy Nawojowskej w Jamnicy pri Nowom Sączy.

Pod Winnou Górou na Poprade nájdeme železný most „Jacek“, ktorý bol po posledných záplavových zničeniach obnovený.

Železný most na Poprade v Muszyne.

Tunel v Żegiestowe

Tunel bol sprístupnený 18.08.1876 ako prvok novej železničnej trate z Nowého Sącza do Leluchowa. Tunel bol navrhnutý a postavený Jej jasnosťou komisiou Rakúsko-Uhorska viedenského predstavenstva stavby železníc.  Bol dva krát vyhodený do vzduchu: po prvý krát Poľskou armádou v roku 1939 a druhý krát Nemcami v roku 1945. Dejiny jeho stavby sú neobyčajne zaujímavé. Tunel postavili robotníci, ktorí tu boli privezení z Triestu v Taliansku, a po ukončení stavby sa mnoho z nich usadilo v okolí o čom svedčí aj tzv. taliansky cintorín v obci Andrzejówka. Stavbárom pomáhali miestni sedliaci prenajatí na vyvážanie zeme a kameňov z vykopávok na tunel. Počas stavby tunelu v Żegiestowe zahynulo približne 120 ľudí, predovšetkým práve títo miestni nájomní robotníci.

Tunel je 513 m dlhý a má oválny tvar ukončený kamennými klenákmi. Vo vnútri bolo postavených niekoľko núdzových výklenkov. Oblúk tunelu má 300 m polomer a maximálna rýchlosť, akou sa v ňom môžu vlaky pohybovať, predstavuje 60 km na hodinu.

Úseky železnice Krakov – Košice s výhľadom

Celá trasa železnice prechádza cez neobyčajne malebné územie Malopoľska a Prešovského kraja, avšak dva úseky sú veľmi zaujímavé: od Piwnicznej do Muszyny, Leluchowa a Plavča (kľukatý Poprad, oceľové mosty, tunel v Żegiestowe, prielom Popradu), ako aj od stanice Pusté Pole do obce Lipany (intrigujúca krajina skalnatých vyvýšenín na východe, kľukatá železničná trať a dolina rieky Torysy). 

Prepojenia železničnej trate s prírodne vzácnymi oblasťami

Pri odchode transkarpatskou železnicou z Krakova stretávame po ceste mnoho zaujímavých návštevných možností. O niekoľkých z nich sa oplatí spomenúť a iné veľmi radi pripojíme k našej Karpatskej mape možností. Z trasy sa úplne jednoducho dostaneme do mestečka Ciężkowice a tam do vzrušujúceho prírodného múzea (múzeum sa nachádza v novej budove, neďaleko námestia, je pomenované po Krystyne a Włodzimierzowi Tomkových, e-mailová adresa pre podrobné informácie ckultury@ciezkowice.pl) a rezervácie Skamenené mesto. V Starom Sączy môžeme navštíviť mesto, kláštor sestier Klarisiek a vojsť na územie Popradskej chránenej krajinnej oblasti alebo môžeme navštíviť Pieniny a Gorce. Na výlet do Beskýd Sądeckých alebo do okolia Jarabiny (úžasná rezervácia Jarabinské prielomy) sa oplatí vycestovať z Piwnicznej. Taktiež sa z tejto stanice dostaneme autobusom alebo pešo na druhú stranu Popradu a na cestný hraničný prechod so Slovenskom v Mníšku. Z tohto miesta, idúc smerom k obci Kače nad Popradom, vojdeme na nie príliš známy, ale veľmi zaujímavý turistický chodník do Starej Ľubovne (končí sa v okolí hradu). V Żegiestowe sa oplatí si pozrieť kľukatý Poprad, ktorý vytvára tzv. lopaty: slovenskú a poľskú. V Muszyne by sme určite mali navštíviť (potrvá to približne 3-4 hodiny) unikátnu rezerváciu prírody Lipový les v Obrożyskach s rozlohou cca 100 ha s dobre upraveným prírodným chodníkom vybaveným informačnými tabuľami. Taktiež z Muszyny (oplatí sa urobiť si niekoľkodňovú zastávku) sa dostaneme k prírodnému pomníku mofeta v Jastrzębiku a k – taktiež sprístupnenej návštevám – prírodnej pamiatke Čierna Młaka. Muszyna je zároveň dokonalým miestom na výlety do južnej časti Beskýd Sądeckých, čiže do pásma Jaworzyny Krynickej a do Čergovského pohoria (poľská časť Čergova). Z Plavča sa môžeme dostať do Starej Ľubovne a Popradu, a teda aj do Tatier. Idúc z Plavča smerom do Prešova môžeme obdivovať Vápencový bradlový pás na východe a dolinu rieky Torysy. Z niekoľkých zastávok pred Prešovom je možné vojsť do prírodne vzácnych, malebných a vysokých hôr nazývaných Čergov.

Existuje mnoho iných variantov tejto cesty...! Napíšte nám o svojich dobrodružstvá v a okolo karpatskej zelenej železničnej trate! Nezabudnite na dokumentovanie cesty pomocou fotografií, filmových a zvukových záznamov.

d/ trasa chodníka:

Chodník je potrebné viesť po existujúcej železničnej trati z Krakova do Prešova s vyznačením staníc a zastávok: Tarnow, Ciężkowice, Nowy Sącz, Stary Sącz, Rytro, Piwniczna, Żegiestów, Andrzejówka, Muszyna, Leluchów, Plaveč, Pusté Pole, Lipany, Prešov.

Okrem toho je potrebné ukázať priebeh železničných tratí: z Muszyny do Krynice s vyznačením železničnej trate Krynica Zdrój, ako aj priebeh železničnej trate: Plaveč – Stará Ľubovňa – Kežmarok – Poprad s vyznačením železničných staníc v uvedených obciach.

Na vyznačenej trase chodníka je potrebné dodatočne označiť úseky so zaujímavými krajinnými hodnotami: Żegiestów Zdrój – Andrzejówka, čiže tzv. Lopaty: poľská a slovenská (kľukatý Poprad), ako aj úsek železničnej trate zo zastávky Pusté Pole do zastávky Lipany, aby bolo možné ukázať veľký oblúk železničnej trate a vstup do doliny rieky Torysy.

Krátkymi líniami je potrebné označiť železničné mosty v Nowom Sączy a Starym Sączy, ako aj v Piwnicznej, Muszyne a Leluchowe – Plavči.

Dôležitým traťovým označením je tunel v Żegiestowe.

Vzácne prírodné územia susediace so železničnou traťou stačí označiť nápisom: Pieninské bradlové pásmo, Čergov, Beskydy Sądecké.

Označiť mesto Ciężkowice a dodať nápis: prírodné múzeum a vytvoriť odkaz na film na You Tube: www.youtube.com/watch?v=zo8vUSrdff4