Salašníctvo a pastierstvo boli v minulosti hlavnou obživou slovenského národa. Ľudia mali vlnu, mäso, mliečne výrobky. Salašníctvo však okrem toho prinieslo aj umenie, tradície či zvyky, na ktoré by sa nemalo zabúdať.
Salaš
Od 15. stor. boli slovenské vysokohorské lúky posiate ovcami. Valasi tam spolu so stádom a psami strávili čas od jari do jesene. Tradičný salaš vtedy tvorila drevená koliba, ohrada a hospodárske objekty. Riadil ho bača, ktorý rozdeľoval prácu pastierom a honelníkom (nováčikom).
Práca aj umenie
Pastieri sa vedeli ľahko rozpoznať aj vďaka viacprackovému opasku, zdobeným kapsám, píšťalám, gajdám či vďaka fujare, ktorá je zapísaná v kultúrnom dedičstve UNESCO. Salašníctvo obohacovalo slovenský národ aj z hľadiska umenia. Vo voľnom čase pastieri zdobili keramiku a tvorili tak krásne ľudové motívy. Dodnes sa zachovali riady či valašky. S príchodom salašníctva začali vznikať aj ľudové piesne a tance, ktoré sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
Typické jedlá
Neodmysliteľnou súčasťou valašskej tradície sú typické národné jedlá ako bryndzové halušky, oštiepky, parenica, bryndza, žinčica. Tie sú u Slovákov a zahraničných turistov obľúbené dodnes.