Expozícia Salašníctvo na Šariši, Krajské múzeum v Prešove

Lúky obsypané ovcami, psy pobehajúce okolo nich a pastier s valaškou v ruke. Obrázok pripomínajúci minulosť a históriu slovenského národa. Spomienkou na tradičné salašníctvo na Šariši je expozícia v Krajskom múzeu v Prešove. A čo ponúka?

Bačovstvo, juhasi a košar

Koncom 14. stor. sa na šarišské územie prisťahovali Rusíni, známi karpatským chovom oviec. Práve oni tu priniesli tradíciu pomenovanú salašníctvo (bačovstvo). Princíp salašníctva spočíval v pasení oviec vo vyššie položených horských pasienkoch, lesoch a holiach, kde mali pastieri (juhasi) salaš (košar) s kolibou. Stádo strážili od 24. apríla na sv. Juraja až do 29. septembra na Michala. Niekedy aj do 11. novembra. Vďaka tejto pracovnej činnosti mali ľudia nielen vlnu, kožu a mäso, ale aj zdravé mliečne výrobky. Ovčí syr, bryndzu, maslo, žinčicu, oštiepky či parenicu.

Zvyky a tradície

Salašníctvo so sebou prinieslo aj cudzie neslovanské výrazy geleta, putyra, rincka, komarňik, podišar, strunga, bryndza, urda. Expozícia okrem nich bližšie približuje aj valašku – nové plemeno oviec, ktoré sa v tom čase objavilo, samotné dojenie oviec, všetky súčasti košiara, spracovanie kože a vlny a výrobu domáceho súkna (postav), pastierske piesne, tance, zvyky či pastierske umenie. V obciach od vrcholu Minčola po západný chrbát Levočských vrchov v poriečí Torysy sa zrodil svetový unikát, bačovský hudobný nástroj „gajdica“, tanec „ovčí zdich“ a množstvo svojských zvykov, povier, čarovania a najmä bačovských piesní.