Vihorlatské vrchy

Vihorlatské vrchy s rozlohou669,76 kilometrovštvorcových sú najvýchodnejším sopečným pohorím na Slovensku. Pohorie prudko vystupujúce z Východoslovenskej nížiny hraničí na juhu a západe s Východoslovenskou pahorkatinou a na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Beskydským predhorím. Najvyšším vrchom je Vihorlat (1 076 mn. m.).

Sopečná činnosť sa vo Vihorlate začala pred 15 miliónmi rokov a súvisí s vznikom hlbinných zlomov, cez ktoré vychádzali na zemský povrch sopečné hmoty. Na ich zlomoch sa dnes nachádzajú významné vulkanické centrá ako Morské oko.

Najvyššie pohoria Vihorlatu sú staré takmer 9 miliónov rokov a tvorené prevažne andezitmi.  Finálny vulkanizmus spojený s vznikom bazaltov sa vo Vihorlate neprejavil. Vihorlatské sopečné hmoty prekryli najmä časti druhohorného bradlového pásma, magurského flyšu a neogénnych sedimentov. Hrebeň pohoria budujú andezity,  vytvárajúce dobré podmienky pre infiltráciu vôd: povrchová voda sa tak na mnohých miestach infiltruje pozdĺž zlomových línií.

Na území Vihorlatských vrchov je zriadená chránená prírodná oblasť Vihorlat. Pralesy, východokarpatské bučiny s prímesou javora, jaseňa, brestu a lipy i listnaté lesy robia z Vihorlatu najlesnatejšie pohorie na slovenskej strane Karpát. Vihorlatské lesy ponúkajú ideálne podmienky na rybolov aj poľovačky. K obyvateľom chráneného územia patria vlky, rysy, mačky divé aj vydry. Vzácnosťou oblasti je hojný výskyt najrôznejších druhov motýľov.