zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Babiohorský návrat ku koreňom

Punkt na szlaku: Svet bačov a salašov

Nad Zawojou, dedinou na úpätí Babej hory – najvyššieho vrchu Živieckych Beskýd (poľ. Beskid Żywiecki) (1725 m n.m.) – sa po skoro 200 rokoch znovu pasú ovce. Vďaka tomu stále žijú pastierske tradície tohto regiónu a predstavujú tak turistickú atrakciu obce.



viac

V Živieckych Beskydách, v Jaloveckom pásme (poľ. Pasmo Jałowieckie), nad najväčšou poľskou obcou Horná Zawoja (poľ. Górna Zawoja), spásajú ovce zaujímavú poľanu. Na začiatku 19. storočia tu ešte stála sezónna pastierska osada pozostávajúca z niekoľkých humien pre dobytok a koliby. Rozľahlú poľanu vtedy oddeľoval od blízkej Hole Kamiňského (poľ. Hala Kamińskiego) a Mendralovej hole (poľ. Hala Mędralowa) neveľký pás lesa. Na konci 19. storočia sa táto osada pomaly premenila na stálu osadu nesúcu názov podobne ako ona Barankowa. V 70-tych rokoch sa začala postupne vyľudňovať. Ostalo po nej iba niekoľko domov a zvyšok areálu sa stal opäť pastvinou. Od roku 1982 je tu znovu sezónne pastierske hospodárstvo, ktoré má v súčasnosti štatút kultúrnej pastvy, pod kontrolou Babiohorského národného parku (poľ. Babiogórski Park Narodowy – BgPN). Tunajší obyvatelia už dávno nechovajú ovce. Tie, ktoré sa pasú na Barankowej, prichádzajú z podhalianskej obce Ratulov (poľ. Ratułów). V roku 2012 ich má byť približne 300.

Na poľane stojí tradičný pastiersky salaš. Navštevujú ho mnohí turisti a so záujmom sledujú prácu pastierov. Môžete tu kúpiť hrudku (poľ. bundz) a oštiepky. Salaš veľakrát „vystupoval” v televíznych programoch s účasťou miestnych folklórnych súborov. Chov dobytka a salašníctvo sú predsa vizitkou babiohorských obcí, pre ktoré boli tieto činnosti ešte na začiatku 20. storočia základným zdrojom obživy.

V druhej polovici 19. storočia bolo na severných svahoch Babej hory, Police a Jalovca viacero holí spásaných najmä ovcami. Okrem toho sa ako pastviská využívali mnohé poľany, na ktorých sa pásol dobytok. K ovčiarskym holiam patrili: Czarna Cyrhel, Dejakowe Szczawiny, hoľa Czarnego a situovaná nižšie hoľa Żurowa (Zurowa), Markowe Rówienki, Vlčia laba (poľ. Wilcza Łapa) (Policzne) v Pásme Babej hory. Okrem toho Broski, hoľa Krupowa, hoľa Kucałowa, hoľa Śmietanowa, Malinowe, Syhlec v Pásme Police a Czerniawa Sucha, hoľa Barankowa, Jałowiecka, Mędralowa, Kamińskiego, Trzebuńska v Jaloveckom pásme.

V tom čase už neexistovali poľany Burdylów Wierch, Hala Sulowa, Hala Żarnowska (Żarnowskiego, Żarnowskie Szczawiny – v oblasti Mokrého plesa), Kaczmarczykowe Szczawiny (v oblasti Izdebczysk), Markowe Szczawiny, Stonów, Stracona Polana na Norczaku ani ostatné na severných svahoch Babej hory, ani poľany na Wełczy (situované na svahoch nad údolím rieky Wełczówka) a mnoho iných v oblasti Babej hory, Police a Jalovca.

V 20-tych rokoch 20. storočia došlo v výraznému poklesu počtu ovčiarskych polian po tom, ako lesy v oblasti Babej hory prevzala do správy Poľská akadémia umení (poľ. Polska Akademia Umiejętności). Nový majiteľ zaviedol prísny zákaz pasenia v lese, ale vďaka takému postupu množstvo menších polian mohlo existovať. Po spomínanej zmene vlastníckych pomerov boli tieto poľany zmenené na lúky alebo zalesnené. V roku 1924 sa ešte v oblasti Babej Hory, Police a Jalovca páslo 2 500 kusov oviec a 260 kusov hovädzieho dobytka.

Ďalšia fáza obmedzovania pastierstva prišla v roku 1954 po vytvorení Babiohorského národného parku (poľ. Babiogórski Park Narodowy). Ako posledné zanikli: zalesnená Hoľa Śmietanowa v Pásme Police, Hoľa Czarnego (poľ. Hala Czarnego) začlenená do BgPN na severných svahoch Babej Hory a hole Kamińskiego, Mędralowa, Jałowiecka v Jaloveckom pásme.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!