zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Pastierska dolina

Punkt na szlaku: Svet bačov a salašov

Chocholovská dolina (poľ. Dolina Chochołowska) bola v minulosti najväčším územím pasienkov v Tatrách. Na tunajších holiach a poľanách sa pásli tisíce kusov oviec a dobytka. Ešte v 30-tych rokoch 20. storočia tu bolo okolo 4 000 oviec, mnoho salašov a pastierske humná. viac

Chocholovská dolina – najdlhšia (cca 10 km) a najväčšia (cca 35 km²) dolina v poľských Tatrách leží na západnom konci Západných Tatier. V hornej časti sa delí na tri hlavné ramená: Starobocianskú dolinu (poľ. Dolina Starorobociańska), Vyšnú chocholovskú dolinu (poľ. Dolina Chochołowska Wyżnia) a Jarząbčiu dolinu (poľ. Dolina Jarząbcza). Dnes leží v poľskom Tatranskom národnom parku a je majetkom Lesného združenia ôsmich oprávnených obcí (poľ. Wspólnota Leśna Uprawnionych Ośmiu Wsi) so sídlom v obci Witów. V roku 1983 súd umožnil vlastníkom obhospodarovať túto pôdu a TNP iba dohliada na ich činnosť.

Pastiersky charakter si v skoro nezmenenej forme dodnes zachovala Chocholovská poľana – jedna z najväčších polian v celých Tatrách, ktorá leží v hornej časti doliny na úpätí Bobrowca (1663 m n.m.) – tvorí časť Nižnej chocholovskej hole (poľ. Hala Chochołowska Niżna). V medzivojnovom období tu stálo 60 salašov! V súčasnosti tu ovce pasie 5 bačov, vďaka čomu sa turisti môžu oboznámiť s tradičným salašníckym remeslom.

V noci a počas dojenia sú ovce v prenosnej ohrade – v košiari. Tu sa nachádza časť oddelená od zvyšku zvaná strunga, využívaná pri dojení oviec. Každá ovca musí prejsť z košiara do strungy otvorom zvaným okenica. Na oboch stranách sedia pastieri a postupne doja ovce. Košiar je pravidelne premiestňovaný kvôli prehnojeniu hole.

Ovce sa na holi doja od mája do júla trikrát denne a na konci pastvy, keď už majú menej mlieka, iba dvakrát denne. Túto prácu vykonávajú juhási. Na dojenie sa používa drevená nádoba zvaná geleta a na cedenie mlieka ľanová plachta – cedienka, cedilko. Mlieko sa zbiera do veľkej drevenej nádoby – putery a následne sa prevára v kotly zavesenom nad vatrou. Do mlieka sa pridáva kľag – teľací žalúdok na kýšenie (dnes hotové syridlo), s pomocou ktorého sa kľagalo, teda zrážalo. Takto vzniknuté kúsky syra vyberá bača rukami a vkladá do ľanovej plachty zvanej hrudienka. V nej je zavesený syr, čiže hruda (po poľsky bundz), a odteká srvátka. Je to produkt na výrobu bryndze a oštiepkov – malých syrov, ktoré sa po vyformovaní močia v hustom slanom náleve a potom sa údia. V srvátke ostávajú zvyšky syra – žinčice (poľ. żentyca) – ktorá bola v minulosti popri oštiepkoch a hrudke základnou obživou pastierov v čase pasenia. Niekedy sa tiež z fermentovaného ovčieho syra (hrudky) na holi vyrábala bryndza. Hrudy syra sa krušili v rukách alebo mleli v jednoduchých drevených nádobách. Takto pomletý syr sa solil a trepal v drevených puterách.

Salaše v Chocholovskej doline boli v minulosti, najmä po skončení pastvy (29. septembra – sv. Michala Archanjela), základňou pre zbojníkov, pytliakov, pašerákov a počas druhej svetovej vojny aj pre partizánov a tatranských kuriérov.

Dolina ma aj svoju pápežskú kartu. Tu, v Jarząbčej doline sa v roku 1983 prechádzal pápež Ján Pavol II. a v tamojšej chate sa stretol s Lechom Wałęsom a jeho rodinou.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie