zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Po stopách baču – čarodeja

Punkt na szlaku: Svet bačov a salašov

Bača bol nielen nadriadeným pastierov (juhásov a ich pomocníkov honelníkov), ktorý sa staral o celé pastierske hospodárstvo, ale aj lekárom a majstrom mágie. Po celých Karpatoch kolujú príbehy o magických schopnostiach a moci bačov. Niektorí z nich boli slávni, napríklad Bulanda, ktorý obhospodaroval pastviny na Kamenickej Javorine (poľ. Jaworzyna Kamienicka)v Gorciach. viac

Už od začiatku 18. storočia bol chov oviec dôležitou súčasťou hospodárstva v celých poľských Karpatoch, najmä vo vysoko ležiacich častiach. Nie je preto ničím zvláštnym, že o zvieratá bolo mimoriadne dobre postarané, pričom veľmi dôležité bolo neustále zväčšovanie stáda, zdravie a dostatok mlieka. Od úplného počiatku sprevádzala racionálne postupy aj mágia, viera v čary a zaklínanie, felčiari a čarodeji. Táto oblasť ľudovej kultúry na území Karpát, podobne ako pastierstvo, bola viac-menej rovnaká, iba s minimálnymi regionálnymi odchýlkami.

Oblasťou Západných Karpát, kde sa pravdepodobne najdlhšie udržalo salašníctvo, a teda aj rituály a mágia, boli Gorce.

Sezónnu pastvu riadil bača, často spoluvlastník alebo vlastník pasienkov. Svoju úlohu plnil doživotne – spravidla prechádzala z otca na syna, stávalo sa, že aj po niekoľko generácií. Bača musel poznať nielen rituály a magické úkony, ale musel mať predovšetkým široké vedomosti o nadprirodzených javoch, o počasí a starostlivosti o zvieratá.

Nie náhodou boli bačovia často felčiarmi a lekármi, nezriedka mali autentické lekárske vedomosti. Tie pochádzali predovšetkým z odkazov predošlých pokolení, ale aj z vlastného pozorovania zvierat. Poznali anatómiu, boli to chirurgovia – samoukovia, vedeli napravovať vykĺbené kĺby, polámané kosti, chrbtice atď. Tieto konkrétne činnosti boli v minulosti často vnímané ako čary. Podobne ako lekárska prax bačov, neboli niektoré postupy počas pastvy iba prejavom mágie, ale vyplývali z racionálneho pozorovania istých procesov. Tak napríklad zákaz dodržiavaný na holiach, ktorý sa týkal veľmi dôkladného umytia geliet (nádob na dojenie oviec), po každom dojení boli prevárané (do vody v nich hádzali horúce kamene rozpálené v ohnisku) a oplachovali ich v tečúcej vode, aby mlieko neskyslo. Cieľom bola jednoducho sterilizácia riadu, aj keď sa to vnímalo ako magický úkon, ktorý mal ochrániť pred čarami skazeného mlieka.

Čary boli pre zvieratá a ľudí na holiach najstrašnejším nepriateľom. Mohol ich zakliať žiarlivý bača, gazda, čarodejník, dali sa „nechtiac” priniesť so sebou, preto aj juhási zbytočne neopúšťali poľanu. V minulosti platila aj povinnosť dodržať pohlavnú čistotu do sv. Jána Krstiteľa (24. júna). Po sv. Jánovi mohli mať kontakty so ženami iba juhási. Bača musel byť zdržanlivý počas celej sezóny. Ženy mali ako nečisté bytosti zákaz vstupu na hoľu, predovšetkým však do košiara a na salaš.

Ľudia neboli nadšení, ani keď na pastvinách videli niekoho cudzieho. Pre každý prípad vysypal bača po odchode cudzinca na jeho miesto trochu soli alebo popola z vatry, aby zlikvidoval prípadné zlo, ktoré tam cudzinec nechal.

Najznámejším gorčanským bačom – čarodejom bol Tomasz Chlipala zvaný Bulanda. Preslávil sa svojou úctivosťou, šľachetnosťou a zbožnosťou, liečil a pomáhal pri rôznych životných situáciách a tak ako každý bača, sa vraj aj on bratal s nadprirodzenými silami. Mnoho rokov bačoval na Kamenickej Javorine a po radu k nemu chodievali nielen obyvatelia gorčanskych obcí, ale aj gazdovia z Oravy, Podhalia, Spiša, z okolia Babej hory a Pilska. Na sklonku života vraj zakopal svoju čarodejnícku knihu pri kaplnke, ktorú nechal postaviť na Javorine. O tomto mieste sa zveril svojmu dôverne známemu juhásovi Kalitovi. Ten po smrti baču prezradil tajomstvo istému goralovi z Babej hory, ale keď začali obaja kopať na určenom mieste, zjavilo sa tam množstvo hadov, ktoré nezvaných hostí vyhnali.

Bulanda umrel 1. mája 1913 v obci Lubomierz, kde prežil celý život a odkiaľ pochádzala jeho manželka Marianna. Po jeho smrti bačoval na Javorine vnuk Ján Zapala (syn Bulandovej dcéry, ktorá umrela veľmi mladá), a následne pravnuk Stanisław.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!