Pastierske tradície Malých Pienin

Malé Pieniny sú najvyššou časťou Pienin rozprestierajúcou sa pozdĺž poľsko-slovenských hraníc, od prielomu Dunajca na západe po sedlo Rozdiel na východe. Najvyšším vrchom je Vysoká (poľ. Wysoka) (1050 m n.m.), nazývaný tiež Vysoké Skalky (poľ. Wysokie Skałky). Severnú hranicu Malých Pienin tvorí dolina potoka Grajcarek – pravého prítoku Dunajca – južnú (na území Slovenska) doliny Lesnického potoka a potoka Lipník.

V doline Grajcarka a ležia štyri rusínske obce – Biela Voda, Čierna Voda, Jaworky a Šľachtová (poľ. Szlachtowa), ktoré patria do tzv. Šľachtovskej Rusi, ktorá je najzápadnejšie vysunutou enklávou etnografickej skupiny Lemkov patriacej k tzv. ruským goralom.

Chov oviec a dobytka bol v minulosti základom hospodárstva tunajších obyvateľov. Predurčovala to aj členitosť terénu: rozľahlé hole a poľany, pasienky siahajúce až k horským hrebeňom. Ovce sa tu pásli v stádach po niekoľko stoviek kusov, pastierske salaše a humná tvorili charakteristický prvok krajiny. Tunajší bačovia boli v okolí slávni nielen ako skúsení pastieri, ale aj ako liečitelia a čarodejníci. Po „rady” si k nim prichádzali obyvatelia Podhalia, Pienin, Sądeckých Beskýd, a dokonca aj ľudia zo vzdialeného regiónu Babej hory. Prevládalo všeobecné presvedčenie, že na čary ruských bačov niet pomoci, a že každé iné magické zlo sa musí podriadiť ich zázračnej sile.

Toto územie spustlo po 2. svetovej vojne (akcia „Visla”). Po roku 1947 boli do vysídlených obcí nasťahovaní osadníci z Podhalia. Začalo sa tiež zoširoka poňaté pokračovanie v miestnych chovateľských tradíciách. Aby sa odľahčili tatranské hole, ktoré boli začlenené do tatranského národného parku, ktorý vznikol v roku 1954, bola do okolia obce Jaworky presunutá významná časť pastvy. Už v roku 1948 sa tu z Podhalia vydal tzv. Veľký redik, čo bola skutočne národná slávnosť. V Malých Pieninách pribudlo vtedy vyše 7800 oviec. Bola zriadená „pastevná rezervácia” s plochou vyše 1000 ha. Boli postavené štyri vzorové koliby, ktoré zaviedli do pastierskeho hospodárstva veľa nových riešení, napr. hnojisko (umiestnené okolo kolíb), ktoré malo slúžiť k prehnojeniu pastvín, bol nainštalovaný systém priehrad a kamenných žľabov na ich zavodňovanie atď. V Jaworkách bola postavená mliekareň – syráreň. Od základov sa zmenil aj štandard bývania pastierov.

Koliby však nesplnili očakávania. Opustené postupne chátrali. Jedna z nich (pod Durbaškou – 934 m n.m.) bola prestavaná na turistickú chatu, po kolibe na svahoch Vrchriečky ostali ruiny a zvyšné dve zhoreli (koliba pri ceste na Vysokú, študentmi z Krakova prestavaná na turistickú chatu, zhorela na Silvestra v roku 1980).

V Malých Pieninách sa aj naďalej pasú ovce tradičným spôsobom. Hospodária tu pastieri z Podhalia. Je tu napr. koliba pri ceste na Durbašku, pod Šľachovkami, pod sedlom Rozdiel (v sútoku Bielej vody a Brysztanského potoka). V dolinách a v kopcoch sa tak ako pred desiatkami rokov, ozývajú ovce charakteristickým bekotom, počuť ovčie zvony, pokrik pastierov.