Na Orave sú jednou z turistických atrakcií staré pastierske poľany, ležiace na južných svahoch Babej hory (1725 m n.m.) pri tzv. Rajštagu. Je to Južná lesná cesta vybudovaná v 80-tych rokoch administratívou tzv. oravského panstva. Názov Rajštag pochádza z nemčiny (das Reich = štát a der Steg = chodník), keďže časť administratívy a lesných robotníkov vtedy prišla z Rakúska.
Cesta za začína v osade Hornej Zubrice (poľ. Zubrzyca Górna) – v Ochlipowe. Tu, nad križovaním s cestou, ktorá vedie zo sedla Krowiarky smerom na Jablonku, sa nachádza pastierske gazdovstvo (kultúrna pastva) so štýlovou, modernou kolibou.
Prvou poľanou je malebná Śmietanova Zubrická hoľa (poľ. Hala Śmietanowa Zubrzycka) (od priezviska Śmietana). Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1760. Prenajímala si ju od oravského domínia dedina Dolná Zubrica (poľ. Zubrzyca Dolna), a po roku 1864 sa stala spoločným vlastníctvom. Ešte v 80-tych rokoch 20. storočia tu stál starý zrubový salaš so sedlovou strechou pokrytou tzv. „dranicami“ (dosky z ihličnatého dreva s hrúbkou 3-5 cm, šírkou 9-13 cm a dĺžkou 3 m). Tá dnešná je zbitá z dosák a pokrytá lepenkou. Slúži pastierom z Ochlipova počas zháňania oviec. Pri ceste stojí aj stará hájovňa, dnes v správe Babiohorského národného parku (BgPN).
Menší les oddeľuje Śmietanovu hoľu od poľany Liniarka. Jej názov pochádza pravdepodobne od hadov, ktoré na jar zvliekajú starú kožu – lienia sa. Nad cestou je postavená horáreň a pod cestou, v juhozápadnej časti poľany, sa nachádza salaš s tradičnými verajami, kedysi hlavné miesto samostatného pastierskeho hospodárstva. Od jari 2005 bol sezónne využívaný striedavo so salašom na holi Śmietanova Zubrická, v súčasnosti už nie je funkčný.
Za Liniarkou sa za menším lesom nachádza ďalšia prekrásna poľana. Časť z nej, ktorá leží nad cestou, sa volá Gubernasówka a časť ležiaca pod cestou Śmietanova Lipnická hoľa (poľ. Hala Śmietanowa Lipnicka). Pravdepodobne ju vytvoril šoltýs z Veľkej Lipnice Michal Śmietana na začiatku 17. storočia, a pred ním možno aj jeho predkovia. Prvý krát sa hoľa spomína v zozname holí v roku 1716. Na Gubernasówke sa zachovali základy horárne postavenej v roku 1958, vybudovanej v oravskom štýle, no zakrátko nato zhorela. Rastú tu krásne smrekovce.
Ďalšia, Zošákova poľana (pol. Zosiakowa Polana), leží na pravej strane Rajštagu. Z cesty ju skoro nie je vidieť a nazvaná je podľa priezviska majiteľa – rodiny Zošakovcov z Veľkej Lipnice. Stojí na nej „Kráľova“ hájovňa (poľ. Królowa), ktorej pomenovanie sa spája s takými oravskými poľanami ako Kráľova poľana alebo Kráľova hoľa, ležiacimi na južných svahoch Babej hory. Obe v minulosti patrili k Lipnici a dnes sú už celkom zarastené. Ich názvy sú odvodené od šoltýskeho rodu Kráľovcov z Malej Lipnice. Bol to slovenský alebo poslovenčený poľský rod. V minulosti bola Zošákova poľana časťou veľkej Štancovej poľany, dnes zarastenej najmä lesom.
Dnešnú Štancovu poľanu (názov pravdepodobne odvodený od priezviska Stanco - slov. Stančo), uvedenú v zozname osadníkov obce Ústie (poľ. Uście) z roku 1624, si v minulosti prenajala dedina (dnes čiastočne zaplavená Oravskou priehradou), a potom Veľkej Lipnice. Po roku 1849 bola jej časť zalesnená a zvyšok si aj naďalej – s malými prestávkami – prenajímala Lipnica a v roku 1918 sa stala jej vlastníkom. Stojí tu horáreň a informačný objekt Babiohorského národného parku (poľ. Babiogórski Park Narodowy). A odtiaľto je už len 800 metrov ku hranici so Slovenskom. V júli sa na Štancovej poľane každoročne koná folklórne podujatie – Sviatok pastierov – nadväzujúce na staré pastierske tradície na Orave, keď sa slávil letný kermaš, spojený s odpustom v Orawke na sv. Jána Krstiteľa (24. jún).
Časťou Štancovej poľany bola ešte pred rokom 1849 aj poľana Mieszków Bór. Dnes je na nej vybudovaná chata, postavená na začiatku 30-tych rokov 20. storočia. Je majetkom Všeobecného gymnázia sv. Jána Kanta v Poznani. Najprv to bol táborový objekt a v rokoch 1945-1963 tu bolo sídlo Jednotky ochrany pohraničia. Po rekonštrukcii, ktorá trvala od roku 1981 do roku 1990, ju získala na dlhodobý prenájom nadácia Children in Crisis (Deti v kríze), ktorú založila vojvodkyňa z Yorku Sarah Ferguson. Deti s rakovinovými ochoreniami tu prichádzajú na dvojtýždňové pobyty. Vojvodkyňa navštívila objekt v roku 1995 a 1997.