Pastierska osada

Salaše sú postavené zrubovou technikou z drevených pňov, pokryté strmými šindľovými strechami. Stoja v štyroch radoch a vytvárajú tak kompaktnú a malebnú osadu. V minulosti bol tento typ pastierskych osád rozšírený po celých Karpatoch a donedávna fungovali v niektorých horských regiónoch Slovenska a v Rumunsku.

Väčšina salašov, ktoré stoja na poľane Podokólne, sa skladá z dvoch miestností: jedna je určená pre dobytok a druhá pre hospodárov. Niektoré majú iba jednu izbu a v nej je obytná časť s pričňou na spanie a pec. V niektorých prípadoch sú dva objekty stojace vedľa seba prepojené spoločným zastrešením. V zadných častiach týchto humien sa kopia hromady hnojiva, dnes už zarastené trávou a burinou. V minulosti sa odvážalo na polia ako veľmi cenný materiál na prehnojenie. Na poľane sa môžeme stretnúť aj s ovčiarskymi salašmi. Ničím sa neodlišujú od tzv. kolíb, pomerne často sa vyskytujúcich v Karpatoch a zriedkavejšie aj na Orave, v Pieninách či v Beskydách.

Pastierska osada predstavovala druh „letnej osady”, kde sa choval dobytok počas niekoľkých mesiacov v roku. Umiestnenie neďaleko dediny umožňovalo súčasne dohliadať na košiar, pracovať na poli, starať sa o živý inventár na poľane a zbierať pašu na zimu. Leto v pastierskej osade trávili zvyčajne ženy s deťmi a dievčence. Muži tu prichádzali z dediny kvôli práci, koseniu, opravám a pod. Každoročne, na sv. Vojtecha (23.apríl) – patróna pastierov a ochrancu stád – tu ľudia prichádzali s dobytkom a ovcami. Tento „príchod na poľany” mal ešte donedávna charakter slávnostného obradu.

„Letná osada” na poľane Podokólne, ktorá bola predtým obyčajnou pastvinou, vznikla po roku 1880. V roku 1879 stratili gazdovia z Jurgova právo pásť na poľanách Spišskej Javoriny (poľ. Jaworzyna Spiska), pretože tieto zeme vykúpil knieža Kristián Hohenlohe, ktorý tam plánoval založiť poľovnícky revír. Ako náhradu dostali pastviny na poľane Podokólne. Z javorinských polian tu preniesli salaše a humná, ďalšie z nich pribudli v nasledujúcich rokoch. Dodnes sa zachovalo približne 50 objektov v rôznom stave, funkčných je však už iba zopár. Celý komplex salašov predstavuje cennú pamiatku starej pastierskej kultúry a nepochybne aj zaujímavú turistickú atrakciu.

Na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia bola časť salašov (28 z 56 inventarizovaných) zrekonštruovaná pod dohľadom Tatranského múzea v Zakopanom. Nedávno vznikol nápad, aby bola pastierska vieska prispôsobená potrebám turistov. Oproti poľane zatiaľ prebieha výstavba okázalého hotela.