zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

MOFETA - Złockie

Z geologického hľadiska je pre turistov veľmi zaujímavým objektom mofeta v obci Złockie. Od roku 1998 je chránená ako národná prírodná pamiatka Prof. Henryka Świdzińského (významný karpatský geológ, ktorý svoju vedeckú činnosť zasvätil minerálnym vodám tohto regiónu).

viac

Z geologického hľadiska je pre turistov veľmi zaujímavým objektom mofeta v obci Złockie. Od roku 1998 je chránená ako národná prírodná pamiatka Prof. Henryka Świdzińského (významný karpatský geológ, ktorý svoju vedeckú činnosť zasvätil minerálnym vodám tohto regiónu).

Mofety sú chladné, povrchové vulkanické výrony zložené najmä z oxidu uhličitého, ako aj otvory, z ktorých sa tieto plyny ťažia (Jaroszewski a kol., 1985). Momentálne nie sme schopní uviesť príčiny tohto javu so stopercentnou istotou. Uvažuje sa však o tom, že vznik týchto plynných zložiek v popradskom subregióne minerálnych vôd je spojený s procesmi metamorfizmu (Chrząstkowski a Węcławik, 1992), vyvolanými ohromnou subdukciou severoeurópskej litosférickej dosky pod karpatský orogén. Vznik mofét môže byť tiež spojený so záverečnou fázou sopečnej činnosti obdobia treťohôr (miocénu) v regióne Pienin (Świdziński, 1965). Na druhej strane, tento typ objektov sa v regióne Krościenka a Szczawnice už nevyskytuje, z čoho v súvislosti s touto teóriou vyvoláva otázniky.

Opisovaná mofeta nie je na tomto území jediná, aj keď je bezpochyby najefektívnejšia. Skutočnosť, že sa nachádza na dne plytkého potoka znamená, že ju možno veľmi ľahko lokalizovať. Na niekoľkých miestach, na ploche cca 25 m2, neustále vystupujú veľké bubliny CO2, v dôsledku čoho sa zdá, že voda vrie. Pochopiteľne, je to iba klam, lebo vystupujúce plyny majú viac menej stálu teplotu na úrovni približne 10°C (Świdziński, 1965). Vystupovanie plynov je sprevádzané nepretržitými zvukmi rôznej intenzity, preto sa mofety nazývajú tiež „bulgotki” (slov. „bublačky”).

Uskutočnená analýza potvrdila, že zo zeme vyviera na povrch cca 10 m3/min, čo predstavuje cca 15 tis. m3/deň (Rajchel a Rajchel 2000). Plyn tvorí oxid uhličitý (CO2) v množstve cca 99%, metán (CH4) – cca 0,4% a hydrogenuhličitan (HCO3) – cca 0,25%. Vymenované plynné zložky majú pôvod predovšetkým v odplyňovaní veľmi hlbkokých pásov zemskej kôry alebo dokonca horného plášťa Zeme (Rajchel a kol., 1999). Plyny využívajú hlboké trhliny zemskej kôry a na povrch prenikajú mnohými menšími trhlinami vo flyšových usadeninách Karpát (Świdziński, 1965).

Záujem turistov môžu vzbudiť aj hrdzavé a hrdzavo-červené plochy viditeľné na rôznych miestach – je to oker. Vzniká v dôsledku rozpadu zlúčenín zmineralizovanej vody. K tomuto procesu ľahko dôjde predovšetkým vo vodách nasýtených oxidom uhličitým (ktoré sa tu nachádzajú). Tieto vody sú bohaté na zlúčeniny dvojmocného železa a oxid uhličitý spôsobuje jeho rýchlu a pomerne jednoduchú oxidáciu a hydrolýzu. Uhličitan železnatý, primárne prítomný vo vode, sa mení na uhličitan železitý. Okrem tejto zložky obsahuje oker aj napr. kremeň, kaolinit, sľudu, chlorid a živec obsiahnuté v podloží. Oker si ľudia cenili už v paleolite a bol využíval sa ako farbivo.

Ako už bolo povedané, nie je to jediná mofeta na tomto území. Keď vstúpime na ľavý breh potoka a pôjdeme smerom na NEE, vkročíme do oblasti, kde dochádza k početným suchým výronom CO2. Vhodným obdobím na ich pozorovanie je zima, keďže stupajúci CO2 roztápa sneh. Uvoľňovanie plynov môže byť pre ľudí aj zvieratá nebezpečné. V blízkosti mofiet možno často naraziť na obete udusenia oxidom uhličitým. Zvyčajne ide o drobný hmyz alebo malé hlodavce. Knižní sprievodcovia po Sądeckých Beskydách (pol. Beskyd Sądecki) hovoria dokonca o jednej smrteľnej otrave obyvateľky obce Powroźnik, ktorá umrela vo svojej pivnici kvôli nahromadenému plynu.

Jaroszewski W., Marks L., Radomski A., 1985. Słownik geologii dynamicznej. Wyd. Geol.: 1-310

Chrząstkowski J., Węcławik S., 1992. Surowce balneologiczne z obszaru płaszczowiny magurskiej (Karpaty polskie). Prz. Geol., 40: 417-429

Świdziński H., 1965. Naturalne ekshalacje dwutlenku węgla w Karpatach polskich. Rocz. Pol. Tow.Geol., 34: 417-430

Rajchel J., Chrząstowski J., Rajchel L. (1999) - Mofeta ze Złockiego k/Muszyny w jednostce magurskiej zewnętrznych Karpat fliszowych. Przegląd Geol., 47 (7): 657-665.

Rajchel L., Rajchel J. (2000) - Mofeta i źródła szczaw w okolicach Muszyny. Almanach Muszyny 2000 : 88-96, Warszawa.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!