zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Prírodná rezervácia „Kaňon Homole” Jana Wiktora

Pieniny, to nie je iba krásna flóra a fauna, ale aj neživá príroda. Prírodná rezervácia Homole je jednou z najväčších atrakcií Pienin. Bola vyhlásená v roku 1963 kvôli ochrane prírody a skalného kaňonu Homole, Čajakovej skaly a bočnej časti Koniovského potoka. viac

Pieniny, to nie je iba krásna flóra a fauna, ale aj neživá príroda. Prírodná rezervácia Homole je jednou z najväčších atrakcií Pienin. Bola vyhlásená v roku 1963 kvôli ochrane prírody a skalného kaňonu Homole, Čajakovej skaly a bočnej časti Koniovského potoka.

Úžľabinu s dĺžkou cca 800 metrov tvorí kaňon v tvare písmena V, so strmými skalami vysokými až 120 m, zarezávajúcimi sa do severných svahov Vysokých skaliek. Pri prechádzke po kaňone môžete vidieť geologické zloženie terénu. Kaňon je vytvorený z krinoidového vápanca čorštýnskej a nedeckej série. Vznikol vo vrchnej kriede ako dôsledok tektonického vrásnenia. Vyhĺbenia spôsobil aj potok Kamionka vytvárajúc kaskády. V jeho koryte sa nachádzajú obrovské balvany.

Do roku 1963 sa v kaňone pásol dobytok, preto bolo územie nezalesnené. To spôsobovalo silnú eróziu svahov. Po začlenení územia do štátnej ochrany začali svahy zarastať napríklad borievkou (jalovec) a skalným porastom, napríklad tisom obyčajným, krasovlasom bezbyľovým, ľaliou zlatohlavou, soldanelkou karpatskou a horčičníkom pieninským, početné sú aj lišajníky. Vápencové skaly poskytujú úkryt mnohým vtákom a plazom. Uvidieť môžete sokola myšiara, výra skalného, trasochvosta alebo salamandru škvrnitú.

Kaňon bol známy už v 15. storočí, keď tu skúšali šťastie hľadači pokladov. V roku 1998 sa uskutočnil archeologický výskum, ktorý preukázal, že sa tu v minulosti nachádzala strážna pevnosť– odtiaľ sa vzali legendy o cennostiach. Tvar terénu robil z tohto miesta výhodný obranný bod.

Pri vstupe do kaňonu sa nachádza prístrešok, informačné tabule a v turistickej sezóne aj miesto, kde sa vyberá poplatok za vstup. Pri prechádzke kaňonom ako prvú míňame strmú Prokwitowskú Homoľu – skalu, v ktorej sa nachádzajú banícke otvory – pozostatky po hľadačoch zlata. Veľa skál má červený odtieň, čo svedčí o prítomnosti železa.

V Kaňone Homole treba niekoľkokrát prekročiť potok. Dnes to už nie je problém a trasu je možné jednoducho prejsť pomocou vybudovaných mostíkov či namontovaných zábradlí.

Bibliografia:

Strojny Władysław, Pieniny, Warszawa, 1987.

Węglarz Barbara Alina, Spacerkiem po Starej Szczawnicy i Rusi Szlachtowskiej, Pruszków, 1999.

Podhale i Pieniny – Przewodnik dla aktywnych¸ Warszawa, 1997.

Małopolska przewodnik po województwie, oprac. Michał Gotfryd, Olszanica, 2007.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie