zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Szlachtowa

Medzi Sądeckými Beskydmi a Pieninami vystupujú nad potokom Grajcarek domy obce Szlachtowa. A nad nimi kupola chrámu. Ide o starú cerkvu, spomienku na minulosť. viac

Medzi Sądeckými Beskydmi a Pieninami vystupujú nad potokom Grajcarek domy obce Szlachtowa. A nad nimi kupola chrámu. Ide o starú cerkvu, spomienku na minulosť.

Szlachtowa je najzápadnejšia rusínska obec v Poľsku, ktorú obývali Lemkovia. Patrila k takzvanej Szlachtowskej Rusi – spolu s Jaworkami, Bielou a Čiernou Vodou (poľ. Biała i Czarna Woda). Szlachtowa bola založená ako prvá – najstaršie zmienky pochádzajú z konca 15. storočia. Osada vznikla pri potoku, kedysi nazývanom Ruská voda, v súčasnosti Grajcarek. Od ostatných lemkovských osád na poľskom území ju oddeľovali zalesnené oblasti patriace k Piwnicznej, bližšie boli slovenské dediny, s ktorými Szlachtowa nadväzovala blízke spoločenské a obchodné kontakty. Aj preto sa do Szlachtowskej Rusi dostávala zakarpatská kultúra. Keďže sa Szlachtowa rozvíjala blízko poľského dedín, bol tu prítomný aj vplyv szczawnických goralov.

Obec sa intenzívnejšie začala rozvíjať v 18. storočí, keď vtedajší majiteľ, Paweł Sanguszko, otvoril hutu, v ktorej sa spracovávala ruda z blízkej Jarmuty. Štôlne však nepriniesli očakávaný zisk – napriek zo Saska a Uhorska sa ložiská striebra alebo zlata nepodarilo nájsť.

Do 2. svetovej vojny boli susedské vzťahy korektné, miešaných manželstiev nebolo veľa, ale neboli ani konflikty. Avšak náboženské a kultúrne rozdiely boli zjavné – silnela propaganda, ktorej cieľom bolo, aby sa Lemkovia prihlásili ako etnikum k ruskému alebo ukrajinskému národu. Počas okupácie Nemci efektívne podnecovali napätie medzi jednotlivými skupinami, napr. priznávali privilégia tým, ktorí príjmu ukrajinskú kennkarte (identifikačný preukaz). Tieto aktivity mali pôvod v počiatočnej spolupráci Ríše s Organizáciou ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili získať pre Ukrajinu nezávislosť od Pienin po Čierne more. Mnoho Lemkov využilo nové možnosti – obsadili dedinskú administratívu. Ale medzitým boli proruskí kňazi vymenení za proukrajinských. Obyvatelia, ktorí prijali kennkarte, boli oslobodení od povinných poľnohospodárskych a obchodných kontingentov, a dostávali väčší prídel potravín. Ostatní, okrem iného aj Poliaci, boli vyvezení na práce do Nemecka, len niektorí prešli k partizánom. V Szlachtowej bola založená Všeobecná ukrajinská škola, v ktorej sa vyučovalo v ukrajinskom a nemeckom jazyku, bola založená aj Roľnícka ukrajinská škola.

Partizáni pôsobiaci v okolitých horách často využívali pomoc z obcí patriacich do Szlachtowskej Rusi, čo predstavovalo pre Lemkov veľkú záťaž a vyvolávalo to veľkú nevôľu Poliakov. Situácia bola veľmi napätá – aktivisti OUN nabádali ľudí, aby nepomáhali partizánom, Rusíni boli obviňovaní z udavačstva pre Gestapo, sledovania a vydávania kuriérov do rúk Nemcov. Odvetou bol zničený pravoslávny kríž pri ceste na Sewerynówku. Bol postavený na pamiatku Kozákov porazených armádou Lubomirského v roku 1706.

Situácia sa zmenila po vojne, keď pôvodne lemkovské etnikum presviedčali, aby ľudia dobrovoľne vycestovali do ZSSR. V roku 1945 vycestovala väčšina obyvateľov – s prísľubom bohatého života na východe. Opustené domovy zabrali obyvatelia susedných obcí. Keď sa po niekoľkých mesiacoch vrátili tí, ktorí boli vyvezení na práce, ako aj niekoľko rodín, ktoré nechceli zostať v ZSSR, dochádzalo k nedorozumeniam a majetkovým sporom. Zakrátko došlo k ďalšej akcii dobrovoľných presídlení, avšak v tomto prípade bez odozvy. K poslednému vysídleniu došlo v roku 1947 v rámci akcie „Visla”. Po roku 1960 sa niekoľko rodín vrátilo do doliny Grajcarka. Pretrvali aj nemí svedkovia histórie – kamenné kríže, kaplnky a krásne cerkvy.

Murovaný kostol

Kostol Ochrany Panny Márie (Pokrov) bol postavený na prelome 19. a 20. stor. podľa projektu architektov a staviteľov Grabowského a Podoleckého. Murovaný chrám bol postavený na mieste predchádzajúceho dreveného a ako stavebný materiál bol použitý beskydský pieskovec. Na začiatku slúžil gréckokatolíkom. V súčasnosti plní funkciu rímskokatolíckeho kostola Milostivej Panny Márie.

Murovaný kostol má pôdorys gréckeho kríža (rovnoramenného). Korpus nadväzoval na byzantský štýl, nazývaný národný – ukrajinský. Nad celou konštrukciou sa týčia tri kupoly. V interiéri zaujme polychrómia z roku 1919, k staršiemu vybaveniu patrí kazateľnica – pochádza z 18. stor. Tváre evanjelistov majú ľudové črty – pravdepodobne ich zhotovil miestny rezbár.

Bibliografia:

Strojny Władysław, Pieniny, Warszawa, 1987.

Węglarz Barbara Alina, Spacerkiem po Starej Szczawnicy i Rusi Szlachtowskiej, Pruszków, 1999.

Podhale i Pieniny – Przewodnik dla aktywnych¸ Warszawa, 1997.

Małopolska przewodnik po województwie, oprac. Michał Gotfryd, Olszanica, 2007.

Internetové zdroje:

www.szlachtowa.pl

www.mount.cad.pl

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie