zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Jaskyňa Mylna

Punkt na szlaku: Pod podšívkou Karpát

Pred nami je najzaujímavejšia jaskyňa z pohľadu „obyčajného turistu“. Už samotný názov je motiváciou pre objavovanie labyrintu tmavých chodieb. Nájdeme v nej tesné a úzke tunely vyžadujúce si chodenia na kolenách a dokonca plazenie, ale aj veľké sály a na konci chodník nad dutinou zaistený reťazami. To je predzvesť „skutočnej“ jaskyne. viac

Dĺžka chodieb: 1630 m

Dĺžka turistickej trasy: 300 m

Denivelácia: 46 m

Výška otvoru m n. m.: 1098 i 1094 m

Poloha: Západné Tatry, západné úbočie Doliny Kościeliskej, Raptawicka Turnia

 

Do a cez celú jaskyňu vedie červený turistický chodník. Na návštevu je určite potrebné dobré svetlo, príslušný odev a obuv. Neodporúčame ju navštevovať osamote. Slepé rozvetvenia sú označené červenými trojuholníkmi. Z označenej trasy sa nesmie schádzať. Je dobré, ak si pred tým vytlačíme plán jaskyne a máme ho pri sebe.

 

Návštevu jaskyne začíname od jej južnej časti. Veľkým otvorom vchádzame do malej sály, kde uvidíme diery vedúce na povrch. Sú to „Okná Pawlikowského“ – oplatí sa to sfotografovať. Rozprestiera sa z nich nádherný výhľad na Dolinu Kościelisku. Následne vchádzame cez veľmi nízky priechod do samotnej jaskyne. Po niekoľkých metroch sa chodník rozvetvuje. Pravá vetva vedie do väčšej sály jaskyne – „Veľkej Izby“. Na jej konci sa nachádza vysoký komín vychádzajúci smerom hore na povrch. Na chodník sa môžeme vrátiť inou vetvou. Ďalšia vetva – „Ulica Pawlikowského“ – vedie do sály nazývanej „Chóry“. Odtiaľ sa tou istou cestou vraciame do hlavného ťahu. Cez zníženie prechádzame ďalej do väčšej sály. Následne chodník odbočuje do tzv. „Bielej ulice“ (kedysi boli jej steny pokryté bielym vápencovým mliekom). Celý tento úsek je nízky a na dne sa nachádzajú kaluže vody. „Biela ulica“ nás zavedie do obšírnejšej, severnej časti jaskyne. Na konci sa môžeme narovnať. Nachádzame sa nad dutinou s hĺbkou približne 2 m. Steny sú tu oveľa hladšie. Idúc v ľavo je možné navštíviť „Vysokú Medzeru”. Základná trasa tu odbočuje v pravo a tiahne sa nad dutinou po mokrej rímse nazývanej „Veľký chodník“. Tento úsek je zaistený reťazou. Na konci dutiny odbočujeme v pravo na posypaný prechod, kde cez štrbinu a tesnejšie chodby prichádzame ku „Konečnej komore“, do ktorej sa svetlo prediera cez umelo vytvorený výstupný otvor.

 

Otvory – „okná“ jaskyne, viditeľné z dna doliny, boli už od dávna známe horalom, lovcom pokladov a baníkom. Pravdepodobne už B. Stęczyńský v knižke „Tatry v dvadsiatich štyroch obrazoch“ spomína o tejto jaskyni a o  legende o Jánošíkových pokladoch, ktorá sa s ňou spája. Túto jaskyňu ako prvý navštívil a opísal J. G. Pawlikowský. Niektoré časti jaskyne taktiež pomenoval. Odtiaľ pochádza okrem iného názov „okná Pawlikowského“. V roku 1886 bola Mylna pod jeho vplyvom sprístupnená širokému okruhu vtedajších turistov. Tatranské združenie vytvorilo chodník k otvoru a rozšírilo niektoré úzke prechody.

 

Jaskyňa Mylna bola prvou na poľskej strane Tatier a druhou vo všeobecnosti jaskyňou, ktorá bola takýmto spôsobom „turisticky“ sprístupnená. Pri príležitosti merania jaskyne T. a S. Zwolińskí v 30. rokoch XX. st. objavili mnohé nové chodby. V predvojnovom období mala jaskyňa jeden vchod a novo objavené regióny boli zriedkavo navštevované. V rokoch 1948/49 boli v jaskyni vykonávané práce, ktorých účelom bolo jej lepšie sprístupnenie. Bol prebitý druhý (výstupný) otvor, rozšírilo sa niekoľko úzkych prechodov spájajúcich skôr objavené časti s novým otvorom, bol opravený chodník vedúci do jaskyne a bola vytýčená prístupová cesta k novému otvoru. Na začiatku sprevádzal turistov po jaskyni sprievodca. Už niekoľko rokov sa návšteva uskutočňuje "jednosmerne" – od starého hlavného vchodu do prekopaného otvoru.

Označenie niektorých chodieb bolo vykonané na to, aby bolo putovanie po jaskyni ľahšie. V Mylnej sa totiž ako na jedinom mieste odohrala smrteľná nehoda v turistickej jaskyni:

25. júla 1945 kňaz Józef Szykowský sa vydal na výlet do hôr, neuviedol však svoj konkrétny cieľ. Keď sa ani po 5 dňoch nevrátil na ubytovňu, TOPR bol o tomto fakte upovedomený. Žiaľ, po dvojtýždňovom bezvýslednom pátraní bolo potrebné kňaza vyhlásiť za nezvestného. Až v auguste v roku 1947 bolo K. Kowalským (známym prieskumníkom tatranských jaskýň) náhodne objavené telo, ktoré bolo identifikované (na základe peňaženky a podľa sprievodcu) ako telo kňaza Szykowského. Jediným vysvetlením nehody bolo to, že v novoobjavených častiach jaskyne zablúdil, pretože stratil svetlo a umrel od hladu. Nešťastím bolo pre neho obdobie, v ktorom jaskyňu navštívil – povojnové obdobie nebolo na turistiku vhodné a horské územie nebolo v tom období príliš navštevované, z rôznych dôvodov. Pravdepodobne v neskorších rokoch alebo v súčasnosti by sa nehoda tohto typu (strata svetla) skončila nanajvýš núteným prenocovaním v zákutiach jaskyne.

 

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie