zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Lemkovské netopiere

Wołoska obec Blechnarka vznikla pravdepodobne v 15. storočí, avšak prvá písomná zmienka pochádza z roku 1528, keď patrila osada Gładyszovcom, ktorí spravovali aj obec Wysowu. viac

Wołoska obec Blechnarka vznikla pravdepodobne v 15. storočí, avšak prvá písomná zmienka pochádza z roku 1528, keď patrila osada Gładyszovcom, ktorí spravovali aj obec Wysowu. Vzhľadom na svoju prihraničnú polohu a nízke sedlá pohodlne pretínajúce hrebeň, udržiavali tunajší obyvatelia blízke hospodárske aj rodinné kontakty s obyvateľmi obce Stebnická Huta (v súčasnosti Slovensko), dodávajúc im o.i. drevné uhlie.

Počas Barskej konfederácie sa neďaleko osady nachádzali zákopy poľských vojakov. V júli 1770 Rusi premohli pod Blechnarkou konfederátov, ktorých viedol Kazimierz Pułaski. Neďaleko obce sa nachádza cintorín z 1. svetovej vojny (č. 49), ku ktorému vedie čierna značka.

V Blechnarke treba navštíviť pravoslávnu cerkvu sv. Kozmu a Damiána z roku 1801. Chrám slúžil prvotne gréckokatolíkom, ktorí v 30. rokoch 20. storočia prešli ku pravoslávnym. Po vysídlení v rámci akcie „Wisla” bola cerkva zatvorená a niekoľko rokov slúžila podhaliańským goralom na ustajnenie oviec. Až v roku 1958 jej bola prinavrátená náboženská funkcia – vtedy, keď sa časť obyvateľov vrátila. Objekt bol v dezolátnom stave – bolo zjavné, že sa v interiéri často rozkladal oheň a pálilo sa drevo. Rekonštrukcia sa začala ešte v 60. rokoch 20. storočia a trvá dodnes.

Stromami obkolesený chrám, postavený nad potokom, nie je hneď pre turistu, ktorý ide po ceste, viditeľný. Keď sa vyberieme od Wysowej, musíme pri informačnej tabuli odbočiť vpravo. Chrám je murovaný a použitý materiál sa ťažil v rieke. Bol postavený pravdepodobne na mieste dreveného kostolíka. Kostol je postavený v takzvanom jozefínskom slohu, ktorý vznikol za čias reforiem Márie Terézie, ale v širšom meradle sa uplatňoval až za vlády Jozefa II. Takto postavený skromný kostolík západného obradu (zvonku) sa odlišoval iba ozdobami na veži – kupolami a krížmi.

Kostol je orientovaný v smere východ – západ (presbytérium smeruje na východ), je trojdielny – skladá sa z babinca, hlavnej lode a presbytéria, ktoré je ozdobené polkruhovou apsidou. Všetky časti sú ozdobené veľmi podobnými vežičkami so imitáciami lucerien a s kupolami.

Počas rekonštrukcie nastali pod strechou veľké komplikácie s jej obyvateľmi. V kostole sa udomácnili v európskom meradle mimoriadne vzácne netopiere – podkováre malé. Na všetky práce dohliadali členovia poľského združenia priateľov prírody „Pro Natura”, dávali pokyny, ako opravovať, aby sa nenarušili hniezda týchto vzácnych cicavcov.

V interiéri sa nachádza zachovalý ikonostas z roku 1865, renovovaný obyvateľmi v roku 1960. Niektoré z okolitých zástav boli uschované veriacimi v období vysídlenia. Nanešťastie si mnoho z nich vyžaduje neodkladnú renováciu. Medzi vzácne patria obrazy „Posledný súd”, „Vzkriesenie Lazara”, ale aj polychrómia v presbytériu (miesto pre veriacich neprístupné), kde je oltár pokrytý iluzívnou maľbou.

Kostol je obkolesený nevysokým kamenným múrom – pri vstupe do chrámu treba prejsť cez murovanú bráničku. Pozornosť upúta kríž na pamiatku 1000-ročia krstu Rusi, ktorý dala postaviť Julia Dziubin, žijúca v USA a tabuľa na pamiatku vysídlencov z akcie „Visla”.. Hneď vedľa vstupu do kostola sa nachádza neveľká budova – miestnosť, kde sa ponechávajú zomrelí pred pohrebom.

Bibliografia:

Duda M., Michniewska M., Michniewski A., Cerkwie drewniane Karpat: Polska i Słowacja, Piastów, 2003.

Duda M., Michniewska M., Michniewski A., Wypych S., Kościoły drewniane Karpat i Podkarpacia, Piastów, 2001.

Beskid Niski, przewodnik, zespół red., Pruszków, 2002.

Małopolska przewodnik po województwie, oprac. Michał Gotfryd, Olszanica, 2007.

Informácie z tabúľ umiestnených pri jednotlivých objektoch.

Internetové zdroje:

www.usiegorlickie.pl

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie