zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Nielen pre „dievky so slabými nervami”

Básnik Franciszek Siła-Nowicki strávil posledné roky svojho života v Zawoi, odkiaľ podnikal dlhé prechádzky smerom k Babej Góre. Predtým ich istý literát odporúčal predovšetkým "dievkam so slabými nervami" a "pánom otráveným čítaním milostných románov" ... viac

Okolo Babej Góry (1725 m n.m.), sa po stáročia vznášali legendy a fantastické príbehy. Na jej vrchole mali sídliť nečisté sily (odtiaľ pochádza jej druhé meno - Diablak (Diablík)), čarodejnice sa sem zlietali na sabaty a diabol tu počas jednej noci vystaval hrad. Na jej svahoch sa hľadali byliny a v jaskyniach a stržiach - poklady.

Nie je teda nič divného na tom, že Kráľovná Beskýd a Matka nepohody priťahovala pozornosť vedcov a cestovateľov, spisovateľov a básnikov. V 19. stor. sa výprava na Diablak stala vo svete haličských umelcov a intelektuálov takmer povinnou.

Kto bol na vrchole po mocnostiach pekelných?

24. júla 1804 dorazil na Babiu Góru význačný Poliak. Jedná sa o tretí zdokumentovaný výstup (z nezdokumentovaných výstupov vieme napr. o čarodejniciach a démonoch…). Prvým dobyvateľom bol (v r. 1782) Jowin Fryderyk Bończa Bystrzycki, druhým – Baltazar Hacquet (1795), tretím – Stanisław Staszic (1804).

Katolícky kňaz, znamenitý spisovateľ a publicista obdobia Veľkého Sejmu, filozof a prekladateľ, geograf a geológ, bol cestovateľom - vedcom zoceleným v bojoch. Staszic do svojho diela „O Ziemiorództwie Karpatów i innych gór i równin Polski” zahrnul aj prvý rozvinutý popis Babej Góry, ktorý bol zaužívaný ako sprievodca. Okrem popísania cesty na vrchol, údajov z oblasti geológie a botaniky, ako prvý zverejnil aj popis východu slnka a „mora hmly” viditeľnej z vrcholu.

„Šedobledá hmla vznášajúca sa do polovice Babej Góry, predviedla mimoriadny pohľad na okolie: všetko sa zdalo akoby zatopené, zaliate vodou, z ktorej sa sem tam, ako ostrovy, ukazovali vŕšky niektorých hôr.”

Hneď pod vrcholom Babej Góry, na južnej strane štítu, sa nachádza pieskovcové more pomenované more Staszica.

Namiesto prehĺtania tabletiek… – rady Ludwika Pietrusińského

„Tu nech sa konajú gymnastické vystúpenia Vašej mládeže! Tieto prechádzky lekári predpisujte dievčatám so slabými nervami, pánom otráveným čítaním milostných románov, matkám oddych, nemluvňatám potrebný svieži vzduch! (...) Nech sa prechádzka na Babiu Góru stane módnou: nech sa z nej stane druhá Rękawka, druhé Emauzy, druhé venčeky, druhé Bielany.”      


Tak vo svojich „Wspomnieniach z Wenecji, kolei żelaznej lipnicko-wiedeńskiej, Wiednia, Karpat Wadowickich, Frankfurtu nad Menem i przelotu z Krakowa do Tatr Spiskich” radil Ludwik Pietrusiński (1803-1865). Právnik a spoločenský aktivista, publicista a literát (okrem „Wspomnień…” napísal „Podróże, przejazdki i przechadzki po Europie”) bol veľkým propagátorom prírodných a krajinných hodnôt Tatier a Beskýd. Výlet na Babiu Góru podnikol v r. 1838.

Jedna jediná cesta, tri básne a veštba

„Tam, na východe, v oblakoch hmly Babia Góra stojí,

Trblietavý snehový baldachýn jej ramená parádi:

U nej hory pokľakli, a ona nad nimi

Vyvýšená – ako bohatier nad zemou synov.” [Pohľad na Babiu Góru]

Edmund Wasilewski (1814-1846), krakovský básnik, autor vyššie uvedených veršov, je známejší vďaka svojím krakoviakom než básňam (vydal jeden zväzoček poézie). Spojený po celý život s Krakovom sa raz v živote vypravil na výlet - v r. 1835 do Karpát. Nevieme, aké vrcholy pokoril, výsledkom ale boli tri básne: „Marzenia w Tatrach”, „Widok Babiej Góry” a „Kocierz”.

Wasilewski by toho možno o horách napísal viac, ale zomrel v nedožitých 32 rokoch. V mladosti údajne započul veštbu, že ho v živote čakajú tri okamihy, kedy mu bude hroziť smrť. Z dvoch vyviazne živý, ale po tretíkrát - v 32. roku života - bude veľmi ťažké uniknúť. Pokiaľ však dožije 32 rokov, bude žiť dlho a šťastne. Dvakrát bol vážne chorý a s problémami ho vyliečili. Niekoľko týždňov pred svojimi  32. narodeninami ochorel ešte ťažšie. Spomenul si na predpoveď a neustále sa pýtal, kedy bude 16. novembra a jeho narodeniny. Nedočkal sa ich, zomrel v noci zo 14. na 15. novembra...

Zlostná hora

Nevieme, či na najvyšší vrchol Západných Beskýd vystúpil Felicjan Faleński (1825-1910) - lyrik, dramatik, autor poviedok a prekladateľ európskej literatúry. Peší výlet po Haliči podnikol v r. 1846. Je autorom jednej z najslávnejších básní o Kráľovnej Beskýd. Autor sa odvoláva na legendu, podľa nej je Diablak žena zakliata do skaly, a ukazuje jej povestné rozmary počasia.

„Babia Góra”

Na obzore, hej! v diaľke,

V smere, kde nebo sa páli,

Sedí starena;

Snehom sinavá, hmlou zastrená,

Slnkom odleskami oslepená,

Od hromov hluchá,

(…)

Ale keď si panička zvráskavená,

Pripomenie prastaré roky
Kedy bola mladá...

Nasadí čepiec na lysinu,

A vystúpi šedomodrá z hromov

Viaže pod bradou –

Než sa v nej vetry udusia,

Utekaj s dušou!

Pretože ťa po prvom blesku

Z ramena svojho sfúkne dolu

Posledná stanica zakladateľa „Orlej Perci”

Výpravu na Babiu Góru po literárnej ceste je najlepšie zahájiť v Zawoi - v najdlhšej (až 18km) dedine v Poľsku. Posledných jedenásť rokov života tu strávil Henryk Siła-Nowicki (1864-1935) - mladopoľský básnik, bard Tatier, zakladateľ Orlej Perci. Býval v budove pošty v Zawoi Centrum. Nevyhľadával spoločnosť. Chodil na dlhé prechádzky, často zakončené v Markowých Szczawinách.

V súčasnosti stojí pred domom, v ktorom básnik býval a zomrel (vedľa budovy polície) žulový balvan s pamätnou doskou. Siła-Nowicki bol pochovaný na miestnom cintoríne.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie