zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Dedina preslávená chrípkou

Podľa legendy zakladateľ Naprawy – Spytek Jordan, do nej posielal obzvlášť neposlušných obyvateľov svojich statkov, aby sa tu v panujúcich ťažkých podmienkach „napravili”. Práve tu Jalu Kurek - spisovateľ, básnik a publicista, na prázdninách zbieral „chrastie a pásol kravy.” viac

„Dedina Naprawa pod Rabkou nie je mojim rodiskom, ako si mnoho ľudí myslí. Ale som ten posledný, kto by chcel vysvetľovať túto drobnú matrikálnu nepresnosť. Skôr som pyšný, že ma pokladajú za rodného syna tejto dediny, tak silno Naprawa vrástla do môjho života a tvorby, legitimuje sa takmer ako rodný list. (...) Tu sa rozhorelo moje svetlo” - píše v knižke -autobiografii „Mój Kraków” Jalu Kurek (1904-1983).

 

Básnik a prozaik,  predstaviteľ tzv. krakovskej avantgardy, autor napr. „Księgi Tatr” a „Janosika” – Jalu Kurek, sa narodil v r. 1904 v Krakove. Od najmladších rokov bol spojený aj s Naprawou u Rabky, pretože odtiaľ pochádzala jeho matka Rozalia (z rodiny Panek). Budúci básnik a spisovateľ trávil každý rok prázdniny u slobodnej tety Hanusy.

 

„To jej kravu Kawulu som v lete pásol na reťazi, vodiac ju po trávnatých cestách a medziach. To z jej lesa som nosil suché stromčeky a chrastie na topenie. To z jej poľa som na chrbte ťahal snopy pokoseného obilia do chalupy na pôjd. (...) V okamihu smrti tety Hanusy v r.1925 sa pre mňa zavrela kniha zázračných naprawských príhod” - spomínal Kurek.

3a. Proces kvôli… mydlu

V 30. rokoch 20. stor. vznikla najlepšia prozaická tvorba Jalu Kurka. Najväčšieho ohlasu sa dočkal sociálne - mravný román zo života malopoľskej dediny - „Grypa szaleje w Naprawie”. Ako spisovateľ zdôraznil - umelci a konštrukcie ich osudov boli umeleckou fikciou, avšak dokumentárne - spoločenské pozadie bolo autentické.

Zaujímavé je, že hajtmanstvo v Myśleniciach odporučilo starostovi Naprawy viesť voči Kurkovi proces o urážku na cti. Šlo o v románe popísané rozdeľovanie mydla pre chudobných. Podľa oficiálnych miest nikdy nebolo uskutočňované po známosti, ako tvrdil Kurek v knihe. Spisovateľ tak bol donútený zmeniť v tejto epizóde miesto konania z Naprawy na inú, fiktívnu obec.

Návrat k prameňom

 

V r. 1957 začal Jalu Kurek stavať dom v Naprawe, na mieste, kde stávala mamina chalupa. Začal studňou, pretože chcel „viditeľne, hmatateľne vstúpiť na túto pôdu”. Ako spomína: „Nakoniec sa nám studňa zrútila, voda zmizla, doviedli sme do domu vodovod čerpajúci vodu z neďalekého podzemného prameňa, z ktorého (vtedy bola odkrytý) čerpala do vedra vodu ešte teta Hanusia (…)”.

Jalova žena – Hanna Ablewicz-Kurek – sa do haly s deťmi Ewou a Grzegorzom nasťahovala v r. 1964. Spisovateľ za nimi jazdil z krakovského bytu. „Písal v hornej izbe, vždy od 9 do 11. Tužkou na malé lístky, ktoré po prepísaní starostlivo pálil” – spomínala Hanna Ablewicz-Kurek. Drevený dom stojí v Naprawe dodnes, býva v ňom rodina spisovateľa.

 

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!