„Oproti Tatrám, medzi nowotarskou dolinou a hadovitou kotlinou Raby, sa zrodilo hniezdo divokých Gorcov. Od romantických Pienin ho odrezal rýchly kamieniecký potok, a od spišskej krajiny ho svojimi vlnami oddelil prudký Dunajec. Opustene stojí nad vrcholmi. A ešte vyššie dvíha hlavu otec ich rodu, zamračený Turbacz (…)”.
Citovaným popisom Gorcov začal Władysław Orkan (1875-1930) svoj román „W roztokach”. Gorczańská zem – kde sa narodil a strávil skoro celý život – sa trvalo zapísala do jeho tvorby. Svoje miesto v Orkanovej poézii a próze našla gorczańská krása, ale predovšetkým obraz biedy poľskej dediny.
„Orkanówka”
Výpravu po stopách spisovateľa začíname v Niedźwiedziu. Na námestí stoji pomník Orkana. Na cintoríne pri kostole nájdeme hrob Márie Smreczyńskej rodenej Zwierzyńskej – prvej ženy Orkana, a ich jedinej dcéry - Zosi.
Z Niedźwiedzia nás zelené označenie vedie na Turbacz. Po prekonaní cca 3,5 km dorazíme do osady Zagronie nad dedinou Poręba Wielka. Práve tu, v chalupe ležiacej na úbočí Pustky (760 m n.m.) prišiel na svet Franciszek Smaciarz (rodina si neskôr zmenila priezvisko na Smreczyński). O niečo nižšie než je miesto, kde stála rodná chalupa, vystaval románopisec, básnik a dramaturg v rokoch 1903 - 1906 dom, v ktorom sa dnes nachádza múzeum venované jeho pamiatke.
K sídlu spisovateľa vedie alej 10 javorov, ktoré sám zasadil, ako poďakovanie za šťastný návrat z légií. Alej zdobí votívna kaplnka, založená v rovnakú dobu jeho matkou – Katarzynou Smreczyńskou. Dom vo witkiewiczowskom štýle sa týči v starom sade. Vstup stráži sám Orkan – drevený, vydlabaný spod dláta mszańského umelca Zdzisława Kościelniaka.
V múzeu sú mimo iné zhromaždené Orkanove rukopisy, jeho pracovné nástroje, výtlačky románov, drám, poviedkových zbierok, ním namaľované obrazy, spomienky na službu v 4. Pluku Poľských legionárov a exempláre „Gazety Podhalańské”, ktorej bol spoluzakladateľom. V pracovni stojí pianino. Ako hlásal „mysliteľ z Gorcov” – šlo v svojej dobe o najvyššie položené pianino v Európe.
Pri návšteve „Orkanówky” je treba mať na pamäti, že tu pobývali vynikajúci predstavitelia vtedajšieho sveta kultúry, okrem iných napr. Leopold Staff, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Kornel Makuszyński alebo Franciszek Mirandola. Spali na senníkoch v podkroví – nedokončeného z dôvodu večných Orkanových finančných problémov.
Do „Orkanówky” možno počas približne 40 minút doraziť aj po žltom chodníku z Koninek – obce, do ktorej spisovateľ umiestnil dej „Komorníkov”. Múzeum je v prevádzke po celý rok, od utorka do soboty, v hod. 9-16.
S Orkanom pre poklady
Zelená trasa cez Turbaczyk (1078 m n. m.), Wierch Spalone (1091 m n. m.) a Kopieniec (1080 m n. m.) nás po stopách Orkana vedie ďalej až na Czoło Turbacza (1258 m n. m.).
Nachádza sa tu záhadný Diabolský kameň, o ktorom práve Orkan po prvýkrát písal v románe „W roztokach”. Hrdina Franek Rakoczy sa od diabla dozvie o rôznych miestach ukrývajúcich poklady. Tie ležia pod skalou na Czole Turbacza a získa ich osoba, ktorá si prečíta na nej viditeľný nápis.
Nápis sa na skale samozrejme nachádza, ale existujú rôzne interpretácie jeho pôvodu. Isté je, že sa dochovalo mnoho legiend spojených s Diabolským kameňom a jeho pokladmi. Pamätajme, že podľa gorczańskej tradície sa možno k pokladom dostať len na Kvetnú nedeľu, kedy sa v kostole číta evanjelium.
Poslednou zastávkou je chata PTTK Władysława Orkana pod Turbaczom. Vedľa nej sa nachádza Múzeum kultúry a horskej turistiky PTTK prezentujúce i postavu „Mysliteľa z Gorcov”.
Na schôdzke s filozofom a básnikom
Na spiatočnej ceste sa môžeme vydať po modrej cestičke smerom ku Koninkám (cca 2 hod.). Úsek medzi Czołem Turbacza a Kopieńcom vedie cez prírodnú rezerváciu „Turbacz”. Vytvorená v r. 1927 bola semienkom Gorczańského národného parku. Ako napísal zakladateľ rezervácie, lesník Tadeusz Świerz Zaleski – „K ucteniu zásluh veľkého Syna tejto zeme, ktorý karpatský prales zvečnil vo svojom „Drzewiej”, a ktorý snáď najsilnejšie pocítil dušu goreckého lesa, bola rezervácia nazvaná menom Władysława Orkana”.
Z Turbacza možno tiež zájsť dolu na južné svahy Gorcov do Łopuszej, po stopách kňaza prof. Jozefa Tischnera alebo básnika Seweryna Goszczyńského.