Sucha Beskidzka

Hrad „Malý Wawel” – renesančný zámok

Renesančný sužský zámok, ktorému sa hovorí „Malý Wawel”, je trojkrídlová budova so štyrmi nárožnými vežami, obdĺžným nepravidelným nádvorím a vjazdom na východnej strane. Dvojposchodové južné a západné krídlo zdobí zo strany nádvoria poschodové ochodzy, v prízemnej časti podporujú arkády štvorstenné filáry a na poschodí toskánske stĺpy. Počas prvej stavebnej fázy vzniklo poschodové renesančné murované sídlo s výklenkom (ten sa dá dodnes rozpoznať vo východnej časti južného krídla). Na začiatku 17. stor. rezidenciu prestaval Piotr Komorowski – vytvoril trojkrídlový hrad, ktorý tvorili poschodové obytné krídla (južná a západná mala reprezentatívny charakter). Vo vnútri vynikala predovšetkým reprezentatívna sála, ktorej sa neskôr začínalo hovoriť Maršálkovská. V poschodí hodinovej veže v severo-západnom nároží dvora bola umiestnená kaplnka sv. Petra – patróna fundátora. Ďalšie zmeny priniesol začiatok 18. stor. Okrem iného sa južné krídlo zmenilo v barokový palác. Počas 2. svetovej vojny sa roztratili cenné knihovnícke a muzeálne zbierky, časť z nich bola rozkradnutá alebo zničená. Až v rokoch 1968-1986 začali Štátne umelecké zbierky na Wawele s rekonštrukčnými prácami a v r. 1996 prevzala zámok miestna samospráva. V súčasnosti v ňom funguje Mestské múzeum, Mestské kultúrne stredisko, Umelecká galéria, reštaurácia a hotel.

Na stope šperkov v zámockých sieňach

Mestské múzeum v Suchej Beskidzkej vlastní kolekciu portrétov predstaviteľov Habsburgskej dynastie. Tieto portréty predvádzajú ako exkluzívne odevy, tak aj nádherné šperky. Portréty cisárovny Márie Terézie predstavujú cisárovnu v nádherou prekypujúcich módnych kreáciách ozdobených perlami. Na jednom z portrétov zdobia jej odev bohaté šperky. V živôtiku ozdobenom drahokamami sa jej pozornosť púta k malému portrétu – pravdepodobne jej manžela cisára Františka I. Lotrinského – umiestneného pod baldachýnom. Krásne klenotnícky vyrobené spony spojujúce okraje jej plášťa so šálovým výstrihom živôtika.

Na Habsburgských portrétoch priťahujú pozornosť koróny – symbolizujúce cisársku a kráľovskú vládu. Na jednej z podobizní drží František Lotrinský dlaň nad korunou rímskeho cisárstva (ríšská koruna), ktorá bola zhotovená v ranom stredoveku. V súčasnosti je uložená vo viedenskej pokladnici. Na jednom z portrétov bola Mária Terézia zachytená spolu s jednou korunou, na ktorú položila dlaň – je to koruna sv. Štefana a teda insígnia používaná ku korunovácii uhorských kráľov..

Habsburgovia nosia na obrazoch ešte jeden dôležitý klenot – Rád svätého Rouba – symbol exkluzívneho bratstva, ktoré v stredoveku vytvoril burgundský panovník, spojujúceho panovníkov a kniežatá. V Poľsku boli jeho členovia napr. Žigmund I. Starý a Žigmund III. Vasa.

V zámockej expozícii sa nachádza aj krásny portrét zachycujúci celú postavu Alžbety z Valois, dcéry francúzskeho kráľa Henricha II. a Kataríny Medicejskej. Alžbeta sa v r. 1559 vydala za španielského kráľa – Filipa II. Habsburgského. Zomrela pri potrate v r. 1568.

Alžbeta je na portréte zachytená v španielskej dvorskej móde, v odevoch zapínaných na celú radu spôn s perlovými očkami a klenotmi. Šperky krášlia aj jej hlavu. Medzi šperky kráľovnej patrí aj náhrdelník a pás. V ruke Alžbeta drží miniatúru s portrétom manžela Filipa II. a jej prsty zdobia prstene.

Zbierka obrazov, aj keď sa nachádza v stálej expozícii – môže byť čiastočne zapojená alebo nemusí byť z konzervátorských dôvodov sprístupnená v úplnosti.

A trochu o zdraví v Suchej Beskidzkej

Park pri zámku

Zámok je obklopený parkom, ktorý pravdepodobne vznikol v druhej polovici 16. stor. a v následujúcich storočiach prešiel zmenami. Rozvrhnutie cestičiek nesie rysy štýlu uplatňovaného v 1. polovici 19. stor., s pre toto obdobie typickou cestičkou po obvode celku, s ktorou je prepojená prevažná časť stromového porastu. V 60. rokoch 19. stor. bola založená oranžéria v štýle anglickej novogotiky. Zachovala sa aj stredná časť s veľkými trávnikmi, z ktorých vyrastá niekoľko samostatne stojacich stromov monumentálneho charakteru. Najatraktívnejšími drevinami v parku sú hojné borovice hladké (vejmutovky), platan javorovolistý, borovica limba, jasan s previsnutými výhonkami a dub červený.

Jadro drevín tvoria šedivé jasany, duby, hraby a lipy. Oplatí sa vedieť, že niektoré z týchto stromov mali liečivé účinky. Jasan, zdobiaci zámocký park v Suchej Beskidzkej, bol odpradávna spojovaný s božstvom (Poseidón) alebo nymfami. V ľudovom liečiteľstve sa jeho lístie a plody používali proti reumatizmu a dne. Používajú sa aj ako čaje a v močopudných odvaroch. Kôra sa používala ako liek na horúčku – niekedy sa jej dokonce hovorí „európsky chinín”.

Lekáreň Jozefa Stopy v Suchej Beskidzkej

V 19. stor. tu fungovala lekáreň „U Prozreteľnosti”, ktorej majiteľom bol Emanuel Mayer (vlastnil lekáreň aj v Makowe Podhalańskom). V r. 1880 lekáreň prevzal Karol Czernicki, ktorý zastával postavenie sekretára Grémia lekárnikov západnej Haliče. Ďalším majiteľom bol Emil Jasiński, potom jeho syn Adam, za ktorého sa vďaka starostlivosti riaditeľa Jozefa Stopy zo svojho starého sídla presťahovala na ul. Handlowu 3. Nakoniec práve Jozef Stopa lekáreň vykúpil. V súčasnosti ju vedú jeho deti a aby uctili zásluhy otca, dali lekárni jeho meno.