zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Nowy Sącz

Punkt na szlaku: Archeologická trasa

Aj keď svoj pôvod mesto Nowý Sącz odvodzuje predovšetkým zo stredoveku, a to zvlášť z konca 13. storočia, bola táto oblasť obývaná už omnoho skôr. Už v paleolite tu pobývali lovci, čo dokazujú nálezy štiepanej industrie. Podarilo sa tu nájsť aj denár Antónia Pia (138-168), z obdobia raného rímskeho cisárstva, bohužiaľ sa stratil. Tiež sa tu rozkladala osada Przeworskej kultúry. viac

K zaujímavým archeologickým prácam z územia Nowého Sączu patria výskumy vykonané Bartłomiejom Urbańským (Regionálne Múzeum v Nowom Sącze) na mieste dnešného evanjelického kostola (pôvodne Premenenie Pána), alebo tiež na cintoríne, na mieste dnes už neexistujúceho kostola sv. Valentína (na ulici Jagiellońskej 33).

Komplex bývalého kláštora Františkánov – bývalý kostol Premenenia Pána

Tradícia pochovávania na tomto cintoríne pri kostole siaha až do 13. storočia. Z archeologických dokumentov Bartłomieja Urbańského vyvodzujeme, že hroby pochádzajú z 15. storočia a predovšetkým z 18. storočia. Nachádzali sa pozdĺž kaplnky Lubomírskych. Nachádzal sa tu cintorín pre nemajetných mešťanov, ktorých pohreb sa väčšinou zaobišiel bez rakvy a telo bolo zabalené len do rubáša. U tiel mŕtvych sa prakticky nenašli žiadne cenné predmety (zachovalo sa zopár mincí). Medzi nálezmi kostrových pozostatkov zaujala pozornosť vedcov hlavne lebka, ktorá na sebe niesla stopy po zásahoch (zrejme spôsobených operáciou). K zaujímavému objavu patrí tiež fragment najstaršej náhrobnej dosky v Nowom Sącze (asi 15. storočie). Našlo sa tiež mnoho predmetov spájajúcich sa s budovou samotného kostola – strešné škridle, tehly, úlomky dlaždíc a medzi nimi aj reprezentatívna dlaždica s jeleňom, ktorá pochádza z novovekého obdobia. Hlinené fajky zrejme patrili robotníkom, ktorí kostol búrali v roku 1789 (zostala len južná stena a kaplnka Premenenia Pána).

 

Popravisko a malomocní – Švédska kaplnka a priestor po pôvodnom kostole sv. Valentína

Pri kaplnke sv. Mareka, nazývanej švédska (križovatka ulíc Jagiellońskej a Kościuszka), na mieste bývalého maďarského predmestia, sa v minulosti nachádzalo zvláštne miesto, ktoré ležalo hneď za mestskými hradbami. Slúžilo ako miestne popravisko. Na počiatku 20. storočia, pri kopaní výkopu pre kanalizačné potrubie, narazili robotníci na kostry. Známy mestský historik, kňaz Jan Sygański, vo svojom diele „Historya Nowego Sącza” uvádza, že po prehre švédskych vojsk, pochovávali hrobári švédskych vojakov na mieste „kde boli popravovaní zločinci, za múrmi mesta, kde dnes stojí kaplnka sv. Mareka, na zatáčke k železničnej stanici”. Rovnako tak sú tam pochované pozostatky, na námestí popraveného, Siemichowského (pomáhača Švédov), ktorý v dobe prítomnosti vojsk (r. 1655) vyraboval hroby kapituly. Na druhej strane sa tu v 18. storočí odohrala poprava predstaviteľov Sądeckej židovskej spoločnosti, ktorí boli obvinení z vraždy kresťanov.

 

Je tiež dobré vedieť, že sa v blízkom susedstve (pri dnešnej Jagiellońskej ulici) nacházal veľký špitál (15. storočie), určený pre malomocných. Založili ho sądeckí mešťania, pri kostole sv. Valentína. O existencii tamojšieho cintorína, ktorého pamiatky siahajú do stredoveku, svedčia aj mnohé nálezy kostrových pozostatkov a hrobov. K zaujímavým nálezom môžeme priradiť aj nález 13 mincí, z obdobia vlády cisára Leopolda I.

Na mieste kostola, ktorý tu stál do konca 18. storočia, postavil v 19. storočí dom lekár a starosta Dr. Karol Sławik.

 

Pri návšteve mesta sa dá prejsť k zrúcanine hradu, mestským hradbám a ku Kováčskej bašte, ktoré sú umiestnené na kopci nad Dunajcom.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie