zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Elita nad Grajcarkom

V tieni szczawnických víl odpočívajúci Staff, Fredro, Kraszewski a Witkiewicz. Ćwierczakiewiczowa sa s predajcom háda o každý groš, Zapolska uvádza, že je všetko drahé, Wiktor vyjadruje svoje poľutovanie nad biedou horalských dedín, Konopnicka si lieči chorý krk a Asnyk sa práve zamiloval. viac

Keď sa hovorí o Szczawnici objaví sa na horizonte celá rada básnikov, spisovateľov, hercov, spevákov a vedcov. Kúpele, umiestnené nad potokom Grajcarok priťahovali klímou, vzduchom a zdravou vodou výkvet spoločnosti 19. storočia.

Spevák Pienin – Jan Wiktor

Jan Wiktor (1890-1967), jeden z najvýznamnejších medzivojnových spisovateľov si v roku 1913 prišiel na Grajciarok liečiť tuberkulózu. Ubytoval sa vo vile „Szalay II” (ul. Jana Wiktora 16).

Spisovateľ sa zamiloval do Pienín, Beskýd a goralov. Tunajší obyvatelia a ich bieda v dedine sa stali jeho hlavnou témou. Jeho naslávnejší román „Orka na ugorze” sa odohráva v Szczawnici. V monografii „Pieniny a Zem Sądecká” vyjadril kraju najväčšiu poctu.

Po Wiktorovej smrti bola jeho menom pomenovaná rezervácia Homole v Malých Pieninách a na základy vily „szalayówki” bola umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že tam pracoval. Školská ulica, na ktorej stojí penzión, sa premenovala na ulicu Jana Wiktora a v szczawnickom Pieninskom múzeu (ul. Dietla 2) bol v r. 1974 zriadený jeho pamätník.

Bard z Pienín - Michał Słowik od zvonu

„Nemohol byť už dlhšie na tomto svete. Musel opustiť svoje milované Pieniny” – toto dvojveršie je epitaf umiestnený na náhrobku Michała Słowika od zvonu. Tento samouk, ktorý je považovaný za najväčšieho pieninského básnika, si ho sám zložil.

Básnik sa narodil v Szczawnici v roku 1907. Vyštudoval iba 4 roky základnej školy, ale veľmi čítal. Písal básne, divadelné hry, romány a poviedky a to všetko v miestnom nárečí. Zozbieral a zapísal stovky horalských piesní a spevov. Bol umelec  – rezbár, maľoval na sklo. Po jeho smrti v roku 1980 bol v Pieninskom múzeu (bol jeho spoluzakladateľom a sám v ňom pracoval do r. 1937) postavený jeho pamätník.

Amorovia nad Dunajcom

V r. 1868 prišiel do slávnych kúpeľov 30ročný Adam Asnyk (1838-1897). Tu spoznal mladučkú Anielu Grudzińskou a jej matku. Básnik sa do šestnásťročnej dievčiny okamžite zamiloval, ako to býva – bez opätovania  a obklopujúca pienińská príroda len posilňovala silu jeho citu.

Neopätovaná láska k Anjelovi sa odrazila v erotike básnika, pretože vlastne kvôli nej napísal napr.: „Między nami nic nie było”, „Jednego serca!” alebo „Gdybym był młodszy…”.  Epilógom citov sa stalo opätovné stretnutie s paniami Grudzińskými pri liečivých vodách v auguste 1870, tentokrát v Krynici-Zdroji. Poeta tento raz uspel. Po dvoch mesiacoch ale dostal košom.

Z Pienin ku sláve

V r. 1875 si do Pienin prišla liečiť hrdlo Mária Konopnicka (1842-1910). Ubytovala sa skromne v tzv. Miedziusiu, bližšie k Dunajcu, než leží súčasné centrum kúpeľov. Fascinovaná krásou prírody začala svoje dojmy prevádzať na papier. Výsledkom boli básne ako sú „Rabsztyn”, „W Jaworkach”, „Dunajec”, ktoré sa stali súčasťou básnického cyklu „W górach”, považovaného za jej básnickú prvotinu.

Konopnicka do Szczawnice nikdy viac neprišla. Dnes jej prázdniny v kúpeľoch pripomína drevená doska na dome, v ktorom bývala (ul. Główna 32). Zhotovil ju Michał Słowik od zvonu.

Zo spomienok kúpeľného hosťa

Lucyna Ćwierczakiewiczowa (1826–1901), autorka obľúbených návodov na varenie a kalendárov, Szczawnici vytýkala ťažkú dostupnosť, vysoké ceny a chýbajúce pohodlie. Najskôr ju nad Grajcarkom nazvali herod-baba, ktorej sa báli trhovkyne a drožkári, pretože sa hádala o každú polovicu groša.

Na drahotu v Szczawnici nariekala aj Gabriela Zapolska – „Dochádza k tomu, že si za 1 vajce pýtajú 4 centy. Pár kurčiat – gulden!” – pohoršovala sa v liste svokre. Aleksander Fredre trpiaci dnou sa ubytoval pravdepodobne na „Zamku” – prvom kúpeľnom dome v Szczawnici (dnes na jeho mieste stojí Inhalatórium; ul. Park Górny 2). Odchádzajúc, vzal si so sebou autor komédií dve šteniatka, ktoré na pamiatku miesta narodenia pomenoval Miodus (tak sa hovorilo Miedziuši) a Szczawka.

„Je možné tu vidieť všetky typy, aké rodí naša zem” – tak to okomentoval Henryk Sienkiewicz, ktorý mal v Szczawnici autorské čítanie a… načúval miestnym. Dôkazom je jazyková štylizácia „Križiakov”, do ktorej bard zaviedol slovník Podhalanov.

To všetko vieme vďaka Tadeuszovi Zygmuntu Bednarskému – novinárovi, znalcovi tlače a dokumentaristovi, ktorý do Szczawnice po prvýkrát prišiel ako malý chlapec a stále sa do nej vracia. Vydal niekoľko prác o pobyte literátov, umelcov a vedcov v tunajších kúpeľoch (najnovšie z nich sú „Spotkania w dawnej i niedawnej Szczawnicy”, 2012).

Kod tu nebýval…

V r. 2011 získala Szczawnica tzv. Kursalón (Hostinský dvorec/dvorček, ul. Park Górny 7). Otvoril sa v r. 1884 a okrem iného sa v ňom nachádzala plesová sála s galériou pre divákov a hudobníkov, divadelná sieň, obchodíky, ateliér fotografa a kartový salónik. V slávnych rokoch kúpeľov bol ich kultúrnym centrom, miestom zábavy elity. Zhorel v r. 1962. Bol znovu vystavaný podľa vzoru pôvodnej budovy Mańkowskými – potomkami grófa Adama Stadnického, ktorý bol majiteľom kúpeľov v rokoch 1909-1948.

V blízkosti Kursalónu stojí vila „Szubertówka” (ul. Park Górny 10). Pobývali tu Jan Matejko, Henryk Siemiradzki, Stanisław Wyspiański, Jan Styka a Wojciech Kossak. Vo vile „Szwajcarka”, na námestí Dietla 10, býval v r. 1902 týždeň Kazimierz Przerwa-Tetmajer. V penzióne „Pod Mickiewiczom” (v súčasnosti „Chemik”, ul. Park Dolny 11) odpočíval v r. 1889 Bolesław Prus. Znamenitých hosťov mala aj vila „Marta” (ul. Główna 30). Pod jej strechou napr. koncertovali Ada Sari a Ewa Bandrowska-Turska, bývali básnik a prozaik Henryk Zbierzchowski, esejista a autor historických čŕt Stanisław Wasylewski a Stanisław Witkiewicz.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie