zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Vykopávky a telo dievčaťa

Čo videl Żegota Pauli v pivnici kláštora klarisiek v Starom Sącze? Kdo priviedol do mestečka Jana Długosza? Čo tu robil Feliks Szczęsny-Morawski a prečo sem tak rád prichádzal kňaz Józef Tischner? viac

„Najradšej som mal výlety do Starégo Sączu, a to kvôli jazde vlakom a kvôli vzhľadu mesta. Bolo to veľmi staré mestečko, veď v ňom založila kláštor ešte sv. Kinga. (…) Veľmi rád som sedel v Sącze u babičky, pretože mi tu vo všetkom veľmi lichotili” – spomína Józef Tischner (1931-2000) v „Dzienniczku młodzieńczym” v r. 1944.

Budúci kňaz, profesor, filozof a básnik sa pomerne náhodou narodil v Starom Sącze, odkiaľ pochádzal jeho otec – Józef. Tischnerovci vtedy bývali v Tylmanowej, kde boli učiteľmi. Blížil sa čas pôrodu. Počas cesty do nemocnice sa Józio začal drať na svet a bolo nutné zastaviť sa u rodiny v Starom Sącze. V dome na ul. Piłsudskiego 9, 12. marca 1931 – o čom informuje pamätná doska na stene – sa narodil prvý syn Weroniky a Józefa. O tri týždne neskôr bol pokrstený v starosądeckom kostole sv. Alžbety (ul. Kazimierza Wielkiego).

Krátko nato sa Tischnerovci za prácou presťahovali do Łopusznej. Po odchode do dôchodku sa usadili v Starom Sącze, na ul. Mickiewicza 32. Syn mal malú izbičku v podkroví. Často pobýval u rodičov, slúžil omše v kláštornom kostole klarisiek.

Po smrti autora slávnej goralskej gradácie pojatia pravdy („Svätá pravda, tiež pravda a hovno pravda”) zriadilo Regionálne múzeum Seweryna Udziely v Starom Sączi na poschodí svojho sídla, v tzv. Dome Na Dierach (Rynek 6), stálu expozíciu venovanú kňazovi - filozofovi, ktorá sa premenila na Múzeum kňaza Józefa Tischnera.

Je možné si tu prehliadnuť repliku izby, v ktorej kňaz profesor býval v dome rodičov s autentickým nábytkom. Ďalšie exponáty predstavujú písacie stroje, knihy, fotografie, obľúbené platne kňaza s jazzovými, zábavnými a goralskými nahrávkami, platne pre výučbu nemčiny a dokonca dva elektrické holiace strojčeky. Predmety daroval brat kňaza profesora – Kazimierz.

Navštívte tiež:

Múzeum kňaza Tischnera:

Múzeum kňaza Józefa Tischnera v Starom Sączi [online]. Dostupné na internete:

http://muzea.stary.sacz.pl/

 

Dejepisec a ostatky dievčata

V r. 1470 prišiel do Nowého Sączu Jan Długosz (1415-1480). Na tunajšom hrade sa staral o synov Kazimíra Jagellonského, v Starom Sącze sa zas zdržoval v sv. Kingou založenom kláštore klarisiek a „lovil” v archívoch. A pretože bol ctiteľom svätice, spísal znovu príbeh jej života (vyšlo v poľštine v r. 1617), poslúžil si pritom asi jej životom z r. 1317, ktorý mu klarisky ukázali. V r. 1474 daroval rukopis kláštoru. Je to jedna z jeho dnešných najcennejších zbierok (hoci sa šírili fámy, že bola zničená...).

"Takú zvláštnu vec som tu videl medzi rôznymi vyschnutým telami, doteraz dobre dochovanými, o stenu opretú mladú 17-ročnú dievčinu, v najkrásnejšom okamihu jej života, pretože zomrela v deň svadby. Už sinavá a zčernalá tvár a krásne vlasy, ktoré sa ešte na niektorých miestach držia na hlave, vypovedajú o dávnych pôvaboch, kusy hodvábnych svadobných šiat, ktoré jej zároveň poslúžili i ako pohrebné, visia na vyschnutom tele, práve pretrvali celé storočie” – tak popísal kláštornú kryptu, kde boli v starších časoch ukladaní zomrelí, Żegota Pauli (1814-1895).

Żegota Pauli, historik a etnograf pochádzajúci z Nowého Sączu, cestoval regiónom a popis cesty zahrnul v „Wyimkach z podróży do Galicji w roku 1831”. Tiež spomínal, že vo svojich rukách držal život sv. Kingy spísaný Długoszom. Dnes nie je kláštor prístupný  – prísna rehoľa zabraňuje rádovým sestrám opúšťať kláštorné múry, do klauzúry môžu vstúpiť iba špeciálni hostia. V posledných pár rokoch to boli napr. Ján Pavol II. a prezident Lech Kaczyński. 

Stopami archeológa - amatéra

Pod číslom päť na ulici Szczęsnego-Morawskiego sa nachádza pamätná doska patróna ulice. Feliks Jan Szczęsny Morawski (1818-1898) – vzdelaním maliar, z povolania historik, archeológ, lingvista a spisovateľ – tu býval a pracoval od r. 1861 až do svojej smrti. Je pochovaný na starosądeckom Starom cintoríne.

V okolí Sączu viedol Szczęsny-Morawski archeologický výskum. Spoločensky sa angažoval, pôsobil v mestskej rade. V jeho diele nájdeme napr. román „Pobitna pod Rzeszowem”, historickú prácu „Szwedzi w Sączu”, dielo „Wyrazy fenickie w mowie polskiej”, „Arianie polscy” a prvú, pre bádateľov základnú monografiu Starého Sącza a Sądecka.

Navštívte tiež:

Atrakcie Starého Sączu:

Atrakcje [online]. Stary Sącz i Lewocza. Karpackie miasteczka z klimatem. Dostupné na internetu: http://starysacz-lewocza.eu/category/atrakcje/

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie