zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

V literárnom New Sącze

Na sądeckom námestí rozhadzuje duch alchymistu Sędziwoja zlaté mince, pri Kováčskej bašte sa zakráda tieň Jána Długosza, Mieczysław Romanowski zvečňuje legendu, básnici vysedávajú v „Imperiale” a pod pomníkom Adama Mickiewicza „horí fajka noci”. viac

Od Homéra

A z poľského pohľadu, to od Piasta

Ľudia veľmi radi chvália rôzne mestá.

Ľudia radi popisujú rôzne metropoly

V neónových svetlách postavené

Ako myšky v kole.

Hovoria: Paríž! Hovoria: Londýn!

Hovoria: Viedeň: (tá od raňajok)

Hovoria: Tokio!

Hovoria: Haag!

A ja mám tých rečí dosť.

Niečo mi teraz naraz hovorí:

"Teraz sa bratu zapoj ty!"

Tak sa pripájam a hovorím:

- Momentík, a Nowý Sącz?

Rozumiem, že sa lepšie chváli San Francisco,

Keď je ďaleko,

A Nowý Sącz leží blízko.

Że Bžibuti alebo Aden znie určite exotickejšie...

Pre mňa Aden

Bomba nie je

V Nowom Sącze je omnoho krajšie.

A je tu Dunajec čo letí priamo do Rožnova,

A tá radnica, ako by ju Nikifor projektoval,

A lietadlo čo sa prikrčilo pri zámku pri vjazde,

A tá zmrzlina, čo chutí tak, ako na žiadnom inom mieste...

A preto vážení prosím,

(dodám ešte než skončím)

Keď po mne niekto New Yorkom strieľa

Ja na neho s – New Sączom.

Takúto reklamu venoval Nowému Sączu Ludwik Jerzy Kern (1920-2010), po celej zemi známy básnik, satirik, novinár a autor piesní. V hlavnom meste Sądecka pobývali aj iní známi literáti a mesto má aj svojich vlastných tvorcov.

Legenda, poéma a kaplnka

V r. 1655 bolo celé Poľsko až po Tatry zaliate „švédskou potopou”. Kráľ utiekol do Sliezska, vojaci odstúpili od svojich hajtmanov. V Švédmi okupovanom Nowom Sącze kvitne...láska. Bartek miluje Basu, tá opätuje lásku mladého švédskeho dôstojníka. Od neho sa dozvedá, že nepriateľ má zámer pozabíjať všetkých obyvateľov a spustí poplach.

Taký je v skratke dej poémy „Dziewczę z Sącza” Mieczysława Romanowského (1833-1863). Tému čerpal z kroník Nowého Sączu, ktoré popísali oslobodenie mesta zo švédskych rúk, a opiera sa o legendu Sądeczanky zamilovanej do Švéda. Spomienkou na historické udalosti je „švédska” kaplnka na súbehu ul. Jagiellońskej a Kościuszki, na mieste posledného odpočinku švédskych vojakov.

Kronikár na hrade, a rytierik… ciká

Kováčska bašta a zvyšky opevnenia stojace na zráze na sútoku Kamienice a Dunajca – toľko zostalo z hradu, v ktorom v r. 1409 Vladislav Jagiello a knieža Vitold pripravovali stratégiu pre vojnu s križiakmi. Pobývali tu kráľovné a králi, kňažné a kniežatá a v r. 1470 synovia Kazimíra Jagellonského – Vladislav, Jan Olbracht, Kazimír a Alexander. Na hrade ich vychovával Filippo Buonaccorsi – Kallimach (1437-1496) a Jan Długosz (1415-1480). Autor monumentálnych „Roczników, czyli kronik sławnego Królestwa Polskiego” mal odtiaľ blízko do Starého Sączu, kde „lovil” v archívoch klarisiek.

V Sącze sa je nevyhnutné privítať s rytierikom, ktorý stráži ruiny a... ciká. Socha sa odvoláva na slávneho cikajúceho chlapčeka, ktorý sa nachádza v Bruseli. Jerzy Gwiżdż, námestník primátora a autor nápadu na rytierika, dokonca napísal na túto tému spisok, ktorý sa ocitol v jeho zväzočku básní:

Vratislav miluje svojich trpaslíkov,

Oslo vyzlečené bábiky,

kohút zdobí Paríž celú,

a Brusel chlapček malý.

Sącz má svého rytierika,

čo ciká ako Belgičan malý (…)

 

 „Horí fajka noci”

V r. 1969 založilo niekoľko mladých básnikov v Krakove literárnu skupinu „Tylicz”. Písali o všetkom, ale z pozície „dedinčana” – ako si sami hovorili – a Sądecko, údolie Dunajca, jeho príroda, krajina, dediny a mestečká, pre nich neraz boli východiskovým miestom. Ich patrónom sa stal Jerzy Harasymowicz.

Skupinu tvorili  Jerzy Gizella (nar. 1949), Andrzej Krzysztof Torbus, Adam Ziemianin (nar. 1948 v Muszyně), Wiesław Kolarz (1945-2001) a Andrzej Warzecha (1946).  Dvaja poslední sú rodáci z Nowého Sącza.

Kolarz sa narodil v predtým židovskom meste v centre mesta (ul. Piotra Skargi 5). Odišiel na štúdiá do Krakova a už tam zostal. Bol novinárom, redaktorom a básnikom. Sączu, beskydským vrcholom a malým mestečkám venoval mnoho svojich diel, napr. Sądeckie ulice, Prowincja, Malarz Nikifor, Prorok z Łabowej alebo Cafe „Imperial”.

Cafe „Imperial” – slávna reštaurácia na ul. Jagiellońskej 14, zatvorená v r. 2012 – bola za dôb  Kolarza dôležitým miestom, kde sa stretávali ľudia kultúry. Sedával tu aj Andrzej Warzecha. Než sa stal učiteľom, novinárom a predovšetkým básnikom (na svojom konte má niekoľko zväzkov básní a viac než 20 ocenení), takmer sa z neho stal mních, bol čašníkom, holičom a kultúrnym pracovníkom.

Wiesław Kolarz zomrel 22. novembra 2001. Podľa jeho vôle bol básnikov popol uložený v Krakove, časť bola rozprášená v údolí Roztoky v Rytrze, na úpätí Radziejowej. Od r. 2003 sa pod pomníkom Adama Mickiewicza v parku v srdci Nowého Sączu cez prázdniny konajú umelecké večery nazvané „Horí fajka noci” organizované Mestským kultúrnym strediskom. Názov cyklu pochádza z piesne Ostatnia Wieczerza w Karczmie Przeznaczonej do Rozbiórki, ktorej text napísal Kolarz:

horí fajka noci, prechádza z úst do úst

hviezdami nebo krváca, v prútí stojí chlad

a Zem ako spiaci pes ticho leží pri nohách

horí fajka noci, planú uhlíky slov

 

Uvedená skupina tiež spieva: „A keď sa Titanic potápal, tak orchester stále hral. A keď sa Titanic potápal, to bolo veľké predvádzanie sa. Kapitán mal do konca snehobielu košeľu, a pár za párom sa dával do tanca". Slová „Ballady o marynarzach z Titanica” obľúbenej počas vyhlásenia stanného práva zložil básnik a satirik z Nowého Sączu – Andrzej Górszczyk. V r. 2012 vydal zväzoček poézie „Przystanek Rytro. Stacja Sącz”, celý venovaný týmto miestam.

 

 

 

 

 

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie