zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Brodzinského kamene (poľ. Kamienie Brodzińskiego) – Skamenené mesto

Brodzinského kamene tvorí skupina skál situovaných v priestore Lipnicko-Wiśnického prírodného parku (poľ. Lipnicko-Wiśnicki Park Krajobrazowy), medzi obcami Lipnica Górna a Rajbrot, v severovýchodnej časti pahorkov Paprotnej. viac

Brodzinského kamene tvorí skupina skál situovaných v priestore Lipnicko-Wiśnického prírodného parku (poľ. Lipnicko-Wiśnicki Park Krajobrazowy), medzi obcami Lipnica Górna a Rajbrot, v severovýchodnej časti pahorkov Paprotnej. Skaly sú chránené ako prírodná pamiatka. Môžeme sa k nim vydať po modrej značke na trase Bochnia - Tymbark.

Brodzinského kamene sú vytvorené z istebnianskych vrstiev sliezskeho príkrovu. Je to typický príklad formy denudačných skalných útvarov, presnejšie monadnokov, teda skál zložených z tvrdších hornín ako okolie, v ktorom sa vyskytujú. Najväčšia skala nachádzajúca sa na vrchole pahorka sa volá Veľký kameň (poľ. Wielki Kamień). Je to skalná bašta vysoká 10 m a široká 16 m. Je vytvorená z pieskovcových lavíc a tenkých bridlíc.

Keď sa tejto skale prizrieme lepšie, môžeme uvidieť niekoľko zaujímavých sedimentačných štruktúr. Približne v polovici výšky skaly je viditeľná nerovnomerná hranica medzi hrubozrnným materiálom hornej časti a jemnejším v časti dolnej. Je to takzvaný erózny kanál. Vznik štruktúry tohto typu je spojený s náhlym nárastom sily prúdu prepravujúceho drvinový materiál, ktorý najprv eroduje ešte neskonsolidované podložie a následne, pri poklese energie usadzuje nesený materiál.

Na iných miestach si môžeme všimnúť, že sa výrazne mení hrúbka lavíc (vrstiev). Pri dôkladnejšom pozorovaní vidíme, že sa so sebou niektoré lavice spájajú, teda hranica medzi nimi mizne. Sú to tzv. amalgamované lavice (spájané). Tento jav môže nastať vtedy, keď postupne deponované usadeniny majú rovnakú frakciu (hrúbku zŕn) a zloženie. Viditeľné sú aj priehlbeniny pripomínajúce predĺženú elipsu s výrazným hrdzavým okrajom. Sú to prázdne miesta po takzvaných ílovitých guliach, ktoré boli ako menej odolný materiál odstránené a zanechali po sebe charakteristické vyhĺbené odtlačky (fot.).

Trochu nižšie, pod Veľkým kameňom, sa nachádzajú skaly v tvare hríbov. Charakterizujú sa tým, že je ich základňa podstatne užšia ako horná časť. Tu treba podotknúť, že procesy tvorenia skál (a teda aj procesy deštrukčné) sa začali po ustúpení juhopoľského zaľadnenia. Pôda bola presýtená vodou, ktorá pochádzala z roztápania ľadovca a z permafrostu. Voda prechádzala cez póry obnažených skál a tým, že na prechodnú dobu zmrzla, spôsobovala zväčšovanie prasklín a vytvárala škáry.

Spomeňme ešte dve štruktúry, ktoré sa objavujú na týchto hríboch. Sú to arkádové a bunkové štruktúry (fot).

Na základe uvedených opisov a informácií, ktoré sme v nich uviedli, môže každý skúsiť zrekonštruovať mechanizmy vzniku iných pieskovcových foriem. Hľadanie (na základe predstavených fotografií) sedimentačných štruktúr sa môže ukázať ako veľmi príjemné zábava.

Určite sa oplatí vydať sa na mnohé miesta a tie, ktoré sú uvedené nižšie, sú najzaujímavejšie pre nás:

· Skamenené mesto – je to prírodná rezervácia neživej prírody nachádzajúca sa 700 m od obce Ciężkowice. Sú tu početné formy skalných útvarov. Bezpochyby je to miesto na nedeľné prechádzky s rodinou. Okrem skutočných geologických zaujímavostí je to aj dobre pripravené miesto z hľadiska cestovného ruchu. Pohyb výrazne zjednodušujú schody, lávka, chodníčky, modrá turistická značka a lavičky na odpočinok či ohnisko. Ďalším zaujímavým prvkom je osvetlenie skalky pri vstupe do rezervácie. O jednotlivých útvaroch sa môžete dozvedieť viac z informačných tabúľ.

Kameň Grzyb v Bigorzówke (Raciechowice) – je to pieskovcový útvar z ciężkowického (bukoveckého) pieskovca. Vznikol predovšetkým mrazovým zvetrávaním v periglaciálnom období. Podľa legiend vďačí za svoj tvar ženám, ktoré ho olizovali zdola. Jeho výška je približne 4 m. v najužšom mieste (pri zemi) má obvod 1,6 m, a v najširšom (klobúk) 4 m.

Diabolský kameň (poľ. Diabelski Kamień) nachádzajúci sa v obci Krzesławice (Raciechowice) je vytvorený z lavice ciężkowického (bukoveckého) pieskovca. Útvar má imponujúce rozmery. Jeho dĺžka je viac ako 50 m a výška 25. Plusom je aj to, že sa v jeho blízkosti nachádzajú aj iné útvary, napríklad Kameň Grzyb v Bigorzówke, pustovňa sv. Benedikta alebo kláštor v obci Szczyrzyc. S kameňom je spojených aj niekoľko legiend.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie