Po stopách Baczyńského

Hranice medzi Pieninami a pohorím Sądecké Beskydy (poľ. Beskid Sądecki), teda dolinu horného Grajcarka (nazývaného aj Ruský potok), obývala najmenšia skupina tzv. ruských goralov v Karpatoch – Szlachtowskí Rusíni – patriaca k Lemkom. Boli to štyri dediny: Szlachtowa, Jaworki, Biała a Czarna Woda. Szlachtowských Rusínov vyhnali z tohto kúta zeme historické udalosti; ostali po nich drevené kostolíky, kaplnky a povesti o zbojníkoch. Medzi nimi vyniká legenda o zbojníckom poklade a kaplnke a skutočný príbeh o najslávnejšom zbojníkovi poľských Západných Beskýd – o Jozefovi Baczyńskom zvanom Skawický. O jeho hriešnom živote vypovedá tzv. oblatio, teda zápis priznania zbojníka.

Pôsobenie J. Baczyńského sa datuje na polovicu 18. storočia v Żywieckych Beskydách (poľ. Beskid Żywiecki), najmä v regióne Babej hory (poľ. Babia Góra), na Orave, v Gorciach a v okolí Limanowej. Tu, v dedine Biała Woda, trávil istý čas zimu a ukrýval sa spolu s celou svojou družinou.

Narodil sa v Skawici – obci situovanej na severnom úpätí Babej hory (1725 m n.m.). Ako chlapec stratil otca. Pred rokom 1732 sa oženil a usadil aj so ženou u svojho švagra Blažeja Ficka ako správca v obci Jaszczurowa neďaleko Wadowíc.

V roku 1733 sa J. Baczyński spojil so zbojníckou družinou známych bratov Giertugovcov zo Skawice: Bartłomiejom, Maciejom a Piotrom. Družina okrem iného uskutočnila smelý útok na pivovar v Dobczyciach pri Krakove. Akciu viedol M. Giertuga.

Baczyński zakrátko zorganizoval vlastnú kompániu, ktorá nie vždy úspešne lúpila v oblasti Żywieckych Beskýd. Zimu trávil v Ochotnici. Na jar prišla táto nová družina na Oravu a následne vyrazila celá kompánia do oblasti Wadowíc.

Zbojníci sa po lúpežiach v regióne Wadowíc a Jaszczurowej opäť vrátili na Oravu. Zakrátko prišiel ich kapitán do Ochotnice, kde žila od istého času jeho žena a deti. Po niekoľkých týždňoch sa spolu vybrali do Lipnika a po Božích Hodoch sa Baczyńský s rodinou usadil v Białej Wode. Rusínska chyža, kde zimovali, stála pravdepodobne v osade Kornaje. Jej obyvatelia nosili ešte na prelome 19. a 20. storočia priezvisko Baczyńský.

Richtár k sebe onedlho zavolal Baczyńského ako cudzieho prisťahovalca. Zbojník si nebol istý, aké správy o ňom tento úradník má, preto k nemu poslal ženu s veľkou sumou červených zlatých určených na prípadnú úplatu. V Białej Wode však o zbojníckej minulosti Baczyńského nevedeli nič, žena zaplatila grošový poplatok a od richtára dostala pre oboch manželov povolenie usadiť sa v dedine.

Chyža v Białej Wode sa stala východiskovým miestom pre ďalšie vyčíňanie. Družina mala už 11 členov. Na jar sa zbojníci vybrali smerom na Babiu horu a hajtmanova rodina ostala v Białej Wode. Po dlhej sérii úspešných prepadnutí zostali Baczyńského kumpáni v Ochotnici a na Biału Wodu sa vrátil sám. Tam strávil s rodinou niekoľko týždňov. Do rúk spravodlivosti padol spolu s kumpánmi v osade Dobra – Wilczyska (dnes samostatná obec) počas neskorej jesene roku 1735. Popravený bol v Krakove na Krzemionkach koncom roka 1735 alebo začiatkom 1736.

Legenda spája Baczyńského s kaplnkou, ktorá stojí na konci niekdajšej obce Czarna Woda, na mieste zvanom Zubkowy Cyrkl. Od nepamäti ju Lemkovia nazývali zbojnícka kaplnka. Je to prícestná stĺpová kaplnka s dvomi výklenkami. V jednom z nich, zavretom železnými vrátkami, stojí drevená plastika sv. Barbary. Podľa jednej z verzií ukryl zbojník poklad v základoch kaplnky, iná hovorí o tom, že bola postavená za zbojnícke dukáty. Aj o iných kaplnkách v Doline Białej Wody hovoria legendy, že sa v minulosti spájali so zbojníkmi. Dnes o nich už nikto nič nevie – spomienky a legendy si so sebou vzali tamojší obyvatelia.

Zbojnícky poklad je vraj ukrytý aj v puklinách Čubatej Skaly. Nachádza sa na ľavej strane hneď po vstupe do rezervácie Biała Woda.