zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Odkiaľ sa vzali bory?

Na Orave a Podhalí sú tzv. bory, čiže rašeliniská jedným z miest, ktoré sa oplatí vidieť. Legenda spája ich vznik so sanktuáriom Matky Božej Ochrankyne Podhala, ktoré sa nachádza v obci Ludźmierz, kde sa les vyvrátil koreňmi nahor z dôvodu svätokrádeže – ulúpenej monštrancie. viac

Na Orave a Podhalí sú tzv. bory, čiže rašeliniská jedným z miest, ktoré sa oplatí vidieť. Najzaujímavejšie z nich ležia medzi obcami Wróblówka a Ludźmierz. Ide o Długopole, Franków Brzyzek, Przymiarki a Bór na Czerwonem, ktorý sa ťahá za letiskom v Nowom Targu smerom na Szaflary (priestor unikátny aj v európskom meradle).

Podľa prírodovedcov je rašelinisko územie s veľkou a stálou vlhkosťou, porastené rastlinstvom, ktorého odumreté zvyšky sa postupne menia na rašelinu. Je to dlhodobý proces trvajúci tisícky rokov. Rastú tu rôzne druhy machov a mnohé druhy rastlín vyskytujúce sa iba na rašelinovom podloží, kry a stromy, ktorým kraľuje sosna a breza.

Táto neveľká podhalanská obec leží pod Tatrami, v Oravsko-novotargskej kotline (poľ. Kotlina Nowotarsko-Orawska) v blízkosti mesta Nowy Targ.

Tunajší kláštor a kostol vznikol v rokoch 1235-1238. Jeho materiálny základ vytvoril krakovský vojvoda Teodor Świebodzic z rodu Gryfitovcov, zvaný Cedro. Okolo roku 1245, teda po desiatich rokoch, opustili rehoľníci Ludźmierz a presťahovali sa do obce Szczyrzyc (výsl. „Ščižic“), kde dodnes existuje opátstvo cisterciánov. Dôvodom tohto sťahovania boli podľa ústneho podania zbojnícke prepady mníchov. Kostol patril cisterciánom až do roku 1824.

V tunajšom chráme sa nachádza drevená soška tzv. Krásnej Madony z 15. storočia, známa svojimi dobrodeniami.

O tunajších boroch legenda vraví, že za ich vznikom sú zbojníci. Kedysi dávno bol kláštor obklopený starým lesom. Raz v noci prepadli kostol zbojníci, ktorých na skutok naviedli príbehy o drahých liturgických predmetoch a daroch. Keď už pozbierali všetky cenné veci a odchádzali cez okno, prezradil ich pes. Dali sa na útek, no niekto zazvonil na poplach a o chvíľu ich už naháňala celá dedina. Počasie zbojníkom neprialo. Pršalo a bolo klzko.

Najťažší lup – monštranciu s Hostiou – niesol sám kapitán. Keď už dobiehal do lesa, pošmykol sa a spadol. Jeho kumpáni zmizli medzi stromami a tí, čo ho naháňali, mu boli v pätách. Preto sa chytro zodvihol zo zeme a korisť odhodil. Ukradnutá monštrancia s hostiou spadla do blata. Vtedy sa zatriasla zem, nebo zastreli čierne mraky, zahučal víchor a vo svetle bleskov všetci uvideli, ako obrovské stromy, celý starý prales padá dole hlavou ako keby to boli jemné halúzky! Lejak a víchrica trvali celú noc a ráno bolo tam, kde šumel les, už iba nekonečné bahno! Tak Stvoriteľ potrestal tých, čo sa dopustili svätokrádeže.

So zázračnou Ludźmierskou Madonou spája ľudová povesť viacero zaujímavých motívov, ktoré sa okrem iného týkajú Ochrankyne Podhala a jej starostlivosti o zbojníkov. Hovoria o záchrane ich hriešnych duší. Deje sa to vraj preto, že si na Podhalí Matku Božiu uctili dokonca aj zlodeji a modlili sa k nej. Aj preto legendy spomínajú zbojnícku dušu zachránenú pred peklom. Slza Ludźmierskej Matky Božej, ktorá sa zľutovala nad pobožným lupičom, prevážila misky váh Archanjela Michala pri Božom súde. Hovoria o dvanástich zbojníkoch, ktorí sa na ludźmierskom odpuste museli kajať – za úlohu dostali postaviť kaplnku na chválu Madony. No a keďže počas výstavby narazili na množstvo prekážok, prestali rabovať, aby splnili pokánie a dočkali sa spásy. Zbojníci zažili aj zázračné vyliečenie rán, keď prisľúbili nápravu a obracali sa ku Kráľovnej Podhala.

V slovnom folklóre existuje motív starostlivosti Najsvätejšej Panny o kajúcich zbojníkov, ktorý ďaleko prekračuje hranice podhalanského regiónu.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!