zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Ukrutný Jakubik

Osada Jakubik, katastrálne patriaca do Krynice, leží na svahoch vrchu Jasiennik (765 m n.m.) v Sądeckých Beskydách (poľ. Beskid Sądecki). Ešte pred polstoročím rástla na jej konci, na kraji lesa, stará jedľa, miesto smrti zbojníka Jakubika (Jakubka), podľa ktorého je osada pomenovaná. viac

Osada Jakubik, katastrálne patriaca do Krynice, leží na svahoch vrchu Jasiennik (765 m n.m.) v Sądeckých Beskydách, vo východnej časti Pásma Jaworzyny Krynickej. Prechádza ňou cestná komunikácia z Krynice do Mochnaczky, turistický chodník a náučné chodníky. Svahy sú porastené starým jedľovým lesom. Z hornej časti osady je krásny výhľad na Krynicu, okolité pohoria a najvyššie vrchy Nízkych Beskýd.

Ešte pred päťdesiatimi rokmi rástla na konci osady, na kraji lesa, stará jedľa, miesto smrti zbojníka Jakubika (Jakubka), podľa ktorého je osada pomenovaná. Pravdepodobne bola v roku 1943 vyrúbaná ako drevo na kúrenie.

Pod priezviskom Jakubik sa vraj ukrýval slávny zbojník Jakub Czepiec, ktorý v tomto regióne lúpil zhruba v 17. storočí. Czepiec je historická postava. Spomína ho okrem iného dokument Súdne kriminálne spisy muszynského okolia (1647 – 1765) (poľ. Akta sądu kryminalnego kresu muszyńskiego (1647 – 1765)), vydaný v roku 1889 v Krakove v 9. zväzku: Starodávne poľské právne spisy (poľ. Starodawne prawa polskiego pomniki), vypracovanom Franciszkom Piekosińským. V tzv. muszyńskom panstve bývavali zbojníci postavení pred špeciálny súd (poľ. „wielki gajony“), ktorého úlohou bolo rozhodovať v kriminálnych veciach. Súdny proces viedol richtár alebo jeho zástupca. Kvôli pliage, akou boli v tomto regióne zbojníci („beskydníci“), boli proti nim vytvorené špeciálne ozbrojené oddiely – „harnikovia”.

Odkedy sa zbojníckemu remeslu venoval J. Czepiec nie je jasné. Zúčastnil sa na povstaní Kostku Napierského, ktoré trvalo od 14. júna do 24. júna 1651. Traduje sa, že vodca sedliackeho povstania zachránil známeho zbojníka pred popravou v Nowom Targu. J. Czepiec plnil v sedliackej armáde K. Napierského funkciu veliteľa veľkého oddielu. Počas obliehania hradu v Čorštýne (poľ. Czorsztyn) vraj zradil, lebo otvoril útočníkom bránu za to, že bude môcť opustiť pevnosť spolu so svojimi ľuďmi.

Vrátil sa na rodnú zem. Jeho hlavnou skrýšou bola jaskyňa, respektíve skalná rozsadlina, nachádzajúca sa na svahu vrchu Kotylnica neďaleko Mochnaczky. Tam pripravoval prepady, najmä pocestných a kupcov, ktorí tadiaľ prechádzali cestou vedúcou z Uhorska. Raboval aj židovské obchody a krčmy, šľachtické dvory. Chýr o jeho krutosti sa rozniesol veľmi rýchlo. Svojim obetiam podrezával hrdlá, vypichoval oči, odrezával jazyky, ľudí ukrižoval pribitím na dverách ich domov, z obetí strhával kožu. Jeho kumpáni neboli o nič lepší. Zároveň však často rozdával korisť chudobným zo susedných dedín, čím si získaval ich sympatie a zbojnícku slávu.

Vraj ho chytili na Kvetnú nedeľu a odviedli pred súd v Muszyne. Na Veľký piatok sa zbojník odmietol vyspovedať, preto mu kat chcel dať pred popravou vypiť horúcu smolu (ako synovi pekiel). Keď sa o to sluhovia pokúšali, olial ich horúcim mazom a utiekol.

Po niekoľkých mesiacoch sa objavil opäť aj s novou družinou. Medzi všetkými zavládla hrôza. Zbojník sa teraz mstil každému, koho podozrieval, že ho zradil. Zabil aj súdneho sekretára židovského pôvodu. Keď krvavé prepady znovu začali trápiť pocestných a obyvateľstvo, bolo na pomoc privolané vojsko. Jakubika obkľúčili spolu s jeho družinou v jaskyni – úkryte – a po krvavej bitke bol zatknutý. Vraj utiekol vojakom, čo ho sprevádzali a keďže sa už nechcel znova dostať do rúk kata, obesil sa na starej jedli.

Legenda vraví, že v tú istú noc obesenec zmizol bez stopy, čerti ho za spáchané zverstvá vzali priamo do pekla. Vraj vo svojej skrýši ukryl obrovský poklad, ale nikomu sa ho nepodarilo nájsť, pretože diabol, ktorý stráži zbojnícky poklad, prinúti každého zutekať.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!