zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Zbojnícka kaplnka

Kaplnka stojí obklopená starými lipami, pri hlavnej ceste k priesmyku Przełęcz Krowiarky. Je to klasická kaplnka obdĺžnikového pôdorysu, vymurovaná z poľných kameňov, prikrytá stanovou šindľovou strechou s lucernou a kupolou. Pochádza pravdepodobne z konca 18. storočia. Traduje sa, že ju dali postaviť zbojníci ako odprosenie za svoje hriechy. viac

V obci Zawoja, v časti Policzne, sa nachádza kaplnka, ktorú od nepamäti volajú zbojnícka. Murovaná z poľných kameňov, omietnutá, stojí uprostred malého pozemku, otočená ku hlavnej ceste. Má menšiu, obdĺžnikovú loď a polkruhovo uzavreté presbytérium. Za pozornosť stoja masívne základy širšie ako múry kaplnky. Konštrukcia sokla poukazuje na rozličné obdobia výstavby lode a presbytéria. Dnešné presbytérium bolo pravdepodobne postavené ako kaplnka, ku ktorej sa neskôr dostavala loď.

Kaplnka má dve okienka umiestnené v bočných stenách presbytéria, chránené železnými kovanými kotvami. Pokrytá je stanovou šindľovou strechou, na ktorej je štvorstenná lucerna s helmou. V strede dreveného oltára s ľudovými prvkami sa nachádza olejová maľba na plátne, ktorá zobrazuje scénu Krst v Jordáne.

Kto a kedy v skutočnosti nechal postaviť kaplnku nie je jasné – dokumenty mlčia, no nedá sa vylúčiť, že bola naozaj postavená za peniaze zbojníkov, pretože tých naozaj nebolo v okolí Babej hory málo. Vie sa, že existovala už pred rokom 1842, keďže bola vtedy spomenutá v testamente istého Macieja Tomczaka, ktorý ju dostal spolu s tromi jutrami zeme ...od rodiny Kumorovcov. Je to pravdepodobne tzv. Kamera Austriacka, teda rakúsky štátny poklad, ktorý v roku 1773 prevzal všetky bývalé kráľovské majetky, vrátane Lanckorony a tým aj obec Zawoju. Z toho by mohlo vyplývať, že M. Tomczak dostal zem s kaplnkou od rakúskej vlády, a teda, že bola táto zem vlastníctvom monarchie. Podľa tradície mohol každý, kto sa staral o kaplnku, využívať aj časť zeme, ktorá ku nej patrila.

Možno ešte pred deleniami Poľska prešiel tento kúsok zeme do majetku obce ako majetok odsúdenca, ktorý „chvályhodne” ukončil svoj hriešny život, tak ako sa na zbojníka patrilo, teda zavesený za rebro na hák. Nedá sa vylúčiť, že kaplnka vznikla v 18. storočí, keď bol región okolo Babej hory, najmä jej severné svahy, považovaný za hniezdo zbojníkov. Pôsobil tu vtedy aj jeden z najznámejších zbojníckych kapitánov Západných Beskýd - Józef Baczyński, pochádzajúci zo susednej obce Skawica, popravený v januári 1736 v Krakove na Krzemionkach, a družina bratov Giertugovcov, často spomínaná v súdnych dokumentoch. Na začiatku roka 1796 uskutočnila iná zbojnícka družina, ktorú viedol známy zbojník zo Żywieckých Beskýd - Proćpak z Kamesznice, zúfalý útok na faru v Zawoji.

Historicky potvrdená prítomnosť zbojníkov v tomto regióne znamená, že je veľmi pravdepodobné, že zbojníci zaplatili výstavbu kaplnky. Zaujímavá je aj skutočnosť, že je zasvätená sv. Jánovi Krstiteľovi, patrónovi odsúdených a v Západných Karpatoch považovaného za ochrancu zbojníkov. V kaplnke sa viac ako storočie konajú bohoslužby na sviatok patróna (sv. Ján Krstiteľ – 24.júna).

Názov Policzne má podľa miestnej tradície zbojnícke korene. V tunajších salašoch hľadali zbojníci z regiónu Babej hory útočisko a delili si lup (poľ. liczyć – počítať). Podľa jazykovedcov pochádza názov Policzne od slova polica, na ktorej na salašoch odkladali syry a v chalupách riad. Takto sa volá aj najvyšší vrch východnej časti Babiogorského pásma - Polica (1369 m n.m.).

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie