zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Jánošíkov skok

V Pieninách, v Prielome Dunajca, je priesmyk s riečnym korytom širokým 12m a hlbokým 8 m. Je to Jánošíkov skok, tu preskočil Dunajec, keď utekal pred prenasledovaním. Pltníci ukazujú aj odtlačok krpca na skale ako dôkaz nezvyčajnej sily zbojníckeho kapitána. viac

V Pieninách, v známom Prielome Dunajca, sa nachádza priesmyk medzi stenami Facimiecha, zvanými aj Zbojnícke skaly (668 m n.m.– vrch v masíve Troch Korún v Centrálnych Pieninách) a Kláštornej hory (657 m p.m. – vrch v slovenskej časti Centrálnych Pienin – Holica). Riečne koryto je v tejto časti široké 12 metrov, hĺbka dosahuje 8 metrov. V minulosti nazývali pltníci toto miesto „lij“ podľa prevaľujúcej sa vody; je známe aj pod názvom „Na Głębokie“.

Podľa legendy je to Jánošíkov skok, tu preskočil Dunajec, keď utekal z väzenia Niedzického hradu a ukrýval sa pred prenasledovaním. Na výbežku, na ľavom brehu rieky, ukazujú pltníci odtlačok krpca na skale ako dôkaz nezvyčajnej sily zbojníckeho kapitána, ktorej sa ani kameň neubránil. Na poľskom Spiši sa tento nezvyčajný počin niekedy pripisuje aj miestnemu zbojníkovi Galajdovi – čiastočne fiktívnej postave. Tento zbojník si po preskočení rieky vraj spustil nohavice a urážlivým spôsobom sa vysmial strážcom zákona. To isté urobil počas prenasledovania Soły, zbojník z družiny Sebastiana Bureho z Rajcze v Żywieckych Beskydách po tom, čo preplával rieku. Je to starostlivo zapísané v súdnych dokumentoch mesta Żywiec z roku 1630.

V karpatských legendách je motív stopy (ale aj dlane) vtlačenej do kameňa pomerne častý a spája sa – okrem zbojníckych kapitánov (napr. Baczyński, Ondraszek, Proćpak z Kamesznice, Dobosz) – spravidla s Matkou Božou a svätými (najmä s kráľovnou Hedvigou, Kingou, Svoradom, Vojtechom). Vyskytuje sa aj v iných regiónoch Poľska.

Veľké skoky sú podľa tradície časťou „skúšky”, ktorú musel absolvovať zbojnícky kandidát. Musel ukázať mimoriadne fyzické schopnosti, odvahu, um, skvelé používanie zbraní. Tak vravia legendy v celých Karpatoch.

Juraj Jánošík, obľúbený hrdina povestí, piesní a legiend zo Spiša, Podhalia, Oravy a Pienin je autentickou postavou. V skutočnosti však nebol žiadnou mimoriadnou osobnosťou v porovnaní s celou plejádou karpatských zbojníkov. Jeho zbojnícke remeslo trvalo necelé dva roky: od septembra 1711 do marca 1713.

Narodil sa v Terchovej na Slovensku 25. januára 1688. Chytili ho na začiatku marca roku 1713 v Klenovci, obci ležiacej na strednom Slovensku, vo Veporských vrchoch. rozsudok – zavesenie za rebro na hák – bol vykonaný 17. alebo 18. marca 1713 v Liptovskom Svätom Mikuláši). Z procesu s Jánošíkom sa zachovali jeho výpovede. Hovoria o ňom aj materiály z procesu s iným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, vystupujúcim aj pod menom Martin Mravec, ktoré sa nachádzajú v súdnych knihách Liptovskej stolice z rokov 1710 – 1717. V súčasnosti sa nachádzajú v Oblastnom archíve v Bratislave.

Medzi významné zbojnícke počiny Jánošíka patrí prepadnutie grófa Jána Radvanského a jeho sprievodu (v ktorom bol aj zeman Ladislav Zmeškal a barón Pavol Révay) smerujúceho do Turca na pohreb generála kurucov Štefana Petröciho, ozbíjanie vdovy po cisárskom dôstojníkovi, grófky von Schardon, cestujúcej z Levoče na Liptov. Liptovská stolica musela ozbíjanej grófke vyplatiť vysoké odškodné, keďže práve stolica bola zodpovedná za bezpečnosť na cestách. Táto udalosť sa stala priamou príčinou znásobenia aktivít nasmerovaných proti zbojníkom a dopomohla k dolapeniu Jánošíka.

V skutočnosti nikdy neprekročil chrbát Tatier a nebol na ich severnej strane. Legendy však s osobou Jánošíka spájajú veľa miest v poľskej časti Karpát a v okolí poľských Tatier. Jánošík je hrdinom (okrem Podhalia a Oravy) aj spišských a pieninských legiend.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie