Pozitívny vplyv minerálnych vôd na ľudský organizmus bol známy už v stredoveku a popularita karpatských kúpeľov sa začala na konci 18. storočia. Prvými uznanými a veľmi populárnymi kúpeľmi v Galícii boli Krynica v Poľsku a Bardejovské Kúpele na Slovensku. Najmladšími malopoľskými kúpeľmi sú Wysowa a Wapienne v Nízkych Beskydách. Oblasť výskytu minerálnych vôd vo vonkajších Karpatoch sa rozprestiera rovnobežne od územia obce Piwniczna v Sądeckých Beskydách po okres Bardejov na Slovensku. Mnohé minerálne pramene sa nachádzajú nielen v oblasti kúpeľov, ale aj mimo nich, predovšetkým v doline rieky Poprad a jeho prítokov, medzi Piwnicznou a Muszynou a v oblasti Tylicza a Snakova (Slovensko).
V centrálnej zóne sa vyskytujú tieto kyselky: obyčajné, chloridové a chloridové so síranmi, s obsahom veľkého množstva prírodného oxidu uhličitého. V Nízkych Beskydách sa nachádzajú aj síranové vody, využívané v malých kúpeľoch Wapienne.
Južná časť Malopoľského vojvodstva predstavuje v Poľsku najbohatší región s výskytom podzemných minerálnych vôd s liečivými účinkami. Liečivé vody sa hojne vyskytujú v doline Popradu a jeho prítokov, napr. v obciach: Głębokie, Piwniczna-Zdrój, Łomnica-Zdrój, Wierchomla, Zubrzyk, Żegiestów, Milik, Złockie, Jastrzębik, Muszyna, Leluchów, Powroźnik, Krynica-Zdrój, Tylicz či v iných malopoľských obciach: Krościenko, Szczawnica, Szczawa, Rabka, Wysowa a Wapienne.
Väčšina známych minerálnych prameňov v Malopoľskom vojvodstve sa využíva na balneologické účely alebo stáčanie minerálnych vôd. Sú tu podhorské kúpele, ktoré ležia v nadmorskej výške od 200 do 400 m (Piwniczna Zdrój, Muszyna a Wapienne) a horské kúpele vo výške od 400 do 800 m n.m. (Wysowa Zdrój, Krynica Zdrój, Żegiestów Zdrój, Łomnica Zdrój, Szczawnica a Rabka Zdrój).