Svet bačov a salašov
Chov oviec, dobytka a s tým spojené pastierstvo, bolo ešte do začiatku 20. storočia základom hospodárstva Karpatoch. Ovce sa pásli na hrebeňoch holí, dobytok na poľanách nižšie. Zaujímavým prvkom pastierskej kultúry boli signalizačné nástroje, ktorých cieľom bolo odovzdať informácie na ďaleké vzdialenosti (fujary, pastierske rohy a trúby).viac
Pasenie oviec bola sezóna činnosť; do hôr sa stádo vyháňalo po sv. Vojtechovi (23. apríl) a vracalo po sv. Michalovi (29. septembra). Výhon stáda do hôr a návrat, čiže jarný a jesenný redik, bol významnou udalosťou. Najmä so začatím sezóny pastvy bolo spojených mnoho magických úkonov a obradov. V minulosti prebiehalo putovanie na hole a návrat do dediny v etapách. Na jar, keď zima ustupovala a na jeseň, keď zima pomaly prichádzala, sa stáda pásli na nižšie položených poľanách, tzv. spodkoch.
O stádo sa počas pastvy starala skupina ľudí na čele s bačom. K jeho úlohám patrilo riadenie pastvy a spracovanie mlieka. Plnil aj úlohu lekára a mága ochraňujúceho zvieratá a ľudí pred čarami. Bačovi sa zodpovedali juhási a ich pomocníci, mladí chlapci – zvaní ovčiari, honelníci.
Základ sezónneho hospodárstva tvorila koliba, kde bývali tí, čo sa o stádo starali a kde sa spracovávalo ovčie mlieko. Koliby mali drevenú zrubovú konštrukciu. Strechy boli valbové alebo novšie sedlové, pokryté dranicami (druh opracovaných dosiek hrúbky 3-5 mm, šírky 9-13 mm a dĺžky 3 m) alebo šindľom. Najdôležitejším miestom v kolibe bolo ohnisko (vatra), ktoré neustále horelo. Ovce zostávali v noci a počas dojenia v prenosnej ohrade, ktorá sa nazýva košiar.
Počas celej pastvy sa dodržiavalo mnoho magických zákazov a príkazov a používalo sa mnoho magických úkonov, ktoré mali zachovať stádo a ľudí v zdraví, zabezpečiť hojnosť mlieka, odvrátiť od pastierov a stáda všetky neúspechy a nešťastia.
Okrem oviec sa pásol aj iný dobytok. Na ten dohliadali ženy a dievčatá, a niekedy celé rodiny, ktoré sa počas tohto obdobia presťahovali do pastierskych humien. Takéto humno malo okrem miestnosti pre zvieratá aj časť pre seno a obytný priestor, v ktorom neskôr pribudla pec. Po vysušení sena bolo ponechané ešte nejaký čas s dobytkom, aby sa na sklonku leta vrátili na opätovný zber potravy.
Na „stredných“ poľanách v blízkosti dediny sa tiež hromadne pásla časť dojníc a jalovíc. Pásli ich najmä dievčatá, ktoré bývali spolu s dobytkom v humnách a mlieko nosili každý deň do dediny. Na pastvinách v okolí dediny pásli dobytok deti.
min wysokość:
max wysokość:
