Pred mnohými rokmi, keď boli Karpaty morom …

V Karpatoch môžeme obdivovať rozličné malebné scenérie: smerom zo severu na juh mierne zvlnené územie (pahorkatiny) prechádzajúce do vyšších hôr, rozdelené dolinami a kotlinami. Takúto prírodu môžeme obdivovať v súčasnosti. Je však dobré vedieť, že toto územie nevyzeralo vždy tak, ako dnes. V minulosti – z geologického pohľadu nie tak dávno – bolo zaplavené morom, v ktorom prekvital bujný život. Karpaty patria do skupiny takzvaných alpidov, teda horských pásiem, ktoré vznikli počas posledných veľkých horotvorných procesov – alpínskej orogenézy. Vznik Karpát sa spája s pomalým pohybom afrického kontinentu smerom na sever a jeho tlakom na euroázijský kontinent.

Pred 20 až 150 miliónmi rokov bol v priestore dnešných Karpát oceán Tethys, ktorý predstavoval obrovskú sedimentačnú panvu. Oceán Tethys bol predeľovaný pozdĺžnymi eleváciami s viac-menej rovnobežkovým tvarom – takzvanými kordillerami. Aj v dôsledku seizmických otrasov sa zo svahov kordiller dostávali do oceánu rôzne skalné úlomky: íly, kaly, piesky a štrky. Následne sa tieto úlomky premiestnili na jeho dno vďaka turbiditným prúdom. Vzhľadom na svoju tiaž a miesto sedimentácie sa materiál triedil a počas procesu litifikácie menil na horniny. Zo štrkov sa vytvárali zlepence, zrnká piesku sa menili na pieskovce, íly na ílovce a bahná na slieňovce. Uvedený proces prebiehal opakovane niekoľkokrát. Týmto spôsobom sa vytvorili takzvané flyšové sedimenty.

V dôsledku presunu afrického kontinentu na sever sa oceán Tethys zmenšoval a stláčali sa v ňom nahromadené usadeniny. Približne pred 25 miliónmi rokov, na prelome paleogénu a neogénu, došlo k vystúpeniu a zvrásneniu sedimentov. Skalné masívy sa oddelili od podložia a vo forme príkrovov sa presunuli na sever na panvové sedimenty pred prednou časťou Karpát. Nahromadené flyšové usadeniny vytvorili charakteristické striedajúce sa vrstvy, najmä pieskovcové a ílovcové. Celé Vonkajšie Karpaty, čiže územie na sever od Pieninského bradlového pásma, sú vytvorené z hornín tohto typu.

Predstavený proces vzniku karpatského flyšu je veľmi všeobecný a problematiku iba načrtáva. Procesy, ktoré viedli k vzniku flyšových Karpát boli veľmi komplikované a dlhodobé. Treba spomenúť, že sa v týchto útvaroch tvorili sedimentačné a tektonické štruktúry rôzneho druhu, vďaka ktorým sú dnes geológovia schopní vyskladať históriu Karpát, a ktoré teraz môžeme obdivovať v horninách. Objavenie a pomenovanie týchto štruktúr sa môže ukázať ako príjemná hra počas na peších potulkách. Fotografie nižšie zobrazujú iba niektoré z nich.

Sedimentárne textúry vznikajú rôznym spôsobom. Rozdeľujeme ich na prvotné, čiže tie, ktoré vznikli počas usadzovania materiálu alebo pred jeho litifikáciou a druhotné, nazývané diagenetické. Prvotné formy sa vyskytujú častejšie a možno ich klasifikovať z hľadiska procesov, ktoré boli príčinou ich vzniku. Rozlišujeme depozičné, erózne, biogenické a deformačné štruktúry.

Tektonické štruktúry vznikli v dôsledku časovo rôznorodých a premenlivých napäťových polí. Tektonické štruktúry možno najjednoduchšie rozdeliť na dva druhy: spojité a nespojité. Medzi spojité patrí predovšetkým vrása či flexúra. V závislosti od stupňa sklonu osovej roviny možno vrásy rozdeliť okrem iného na: priame, šikmé, prevrátené a ležaté (obr.). K základným nespojitým štruktúram sa zaraďuje posun. Je charakteristický pohybom horninových blokov pozdĺž trhlín. V závislosti od sklonu a smeru posunu sa rozlišujú rôzne typy: smerné posuny, prešmyky, poklesy (obr.).