Panta rhei alebo súčasnosť v geológii

Geologické objavovanie Karpát, teda minulosť ako kľúč k súčasnosti a súčasnosť ako kľúč k minulosti.

Vo všeobecnosti sa geológia považuje za vedu o minulosti. Už v škole sa deti učia zjednodušenú stratigrafickú tabuľku, ktorá siaha niekoľko sto miliónov rokov späť. Všetky geologické procesy sú prezentované ako veľmi pomalé, ľudským okom prakticky nezachytiteľné. Procesy, na pozadí ktorých sa dejiny homo sapiens zdajú byť veľmi krátke, temer nepostrehnuteľné. Ukazuje sa však, že kľúčom k pochopeniu histórie našej planéty je pozorovanie geologických procesov, ktoré napriek zdaniu nie sú až také pomalé a nebadateľné, ako by sa mohlo zdať.

Jednou zo základných zásad geológie je princíp aktuálnosti, inakšie uniformizmu, ktorý hovorí, že chemické a fyzikálne procesy, ktoré v súčasnosti prebiehajú na Zemi, sú identické alebo podobné ako procesy, ktoré tu prebiehali v skorších geologických epochách. Vďaka tomuto predpokladu je možné objavovať geologickú históriu pomocou pozorovania súčasných procesov. Inými slovami: súčasnosť je kľúčom k minulosti … s jedným malým „ale”. Tento princíp môže byť uplatňovaný len pre obdobie, keď mala Zem dnešnú podobu, teda existovala atmosféra, oceány, oceánska a kontinentálna kôra. Uvedený prístup nie je možné vzťahovať na časy, keď bola naša planéta vo svojej počiatočnej evolučnej fáze – vtedy sa diali procesy, ktoré možno sledujeme vo veľmi starých horninách, no o ktorých vieme stále veľmi málo.

Dajú sa v súvislosti s uvedeným pozorovať geologické procesy? S trochou vedomostí, snahou a predstavivosťou je každý schopný na vlastné oči konštatovať, ako geologické procesy pôsobia a pred našimi očami menia Zem. Skúsme teda spolu vidieť súčasné geologické procesy.

Územie Karpát nám umožňuje pozorovať mnoho javov, ktoré potvrdzujú princíp aktuálnosti. Mnohé potoky a rieky nám umožňujú študovať rovnako eróziu ako aj akumuláciu. Môžeme pozorovať tvorenie usadenín vypĺňajúcich riečne korytá – v rovnakých usadeninách zo skorších geologických období sa nachádzajú zásoby plynu a ropy globálneho významu. Riečne pirátstvo (načapovanie tokov) v útvare Brama Wilkowicka alebo v sedle Borek nám poskytuje informácie o vzniku riečnej siete. Ďalšími príkladmi môžu byť svahové procesy, napr.: zosuvy a odplavovanie, tie nám ukazujú mechanizmy zodpovedné za formovanie svahov a morfológiu územia. Pieskovcové skalné útvary, napríklad v Gorciach, predstavujú dobrý príklad erózie a geomorfológia Tatier nám poskytuje mnoho informácií o činnosti horských ľadovcov. Uvedené príklady sú najjednoduchšími prejavmi princípu aktuálnosti. Ale konzekvencie tohto pravidla môžu zájsť ešte ďalej – možno je to aj tak, že minulosť je kľúčom aj k súčasnosti?

Cyklické zmeny úrovne mora zapísané v skalných vrstvách, v niektorých geologických obdobiach prítomné tility (teda spevnené morénové sedimenty zo starých zaľadnení), v jadrách zapísané kolísanie obsahu oxidu uhličitého, to všetko nás núti pripustiť, že široko diskutovaný „skleníkový efekt” môže byť normálnym dlhodobým procesom Zeme. Neznamená to, že sa o našu planétu nemusíme starať, ale že máme ku všeobecne dostupným informáciám pristupovať citlivo.