zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

FILMOVÝ KARPATSKÝ CHODNÍK cz.3

V rámci Filmovej karpatskej cesty boli prezentované filmy, ktorých dej sa odohráva na malopoľsko-prešovskom pohraničí. Druhým elementom cesty je prezentácia postáv tvorcov, ktorí pochádzajú z pohraničia. viac

V rámci Filmovej karpatskej cesty boli prezentované filmové diela, ktoré vďaka umiestnení deja na malopoľsko-pešovskom pohraničí, sú spojené s kultúrnym a artistickým dedičstvom regiónu. Boli zariadene k jednej z dvoch základných kategórií  – hraný alebo dokumentárny film. Pre mnohých milovníkov filmu hľadanie reálneho miesta, v ktorom sa odohráva dej je veľmi atraktívnou aktivitou a stáva sa zdrojom satisfakcie. Dôvodom záujmu o filmovú turistiku je známy v celom Poľsku portál Polskanafilmowo.pl.

V štúdium môžeme nájsť poľské ako aj slovenské filmy. Je to dôvod toho, ak veľa veci spája tieto krajiny. Stáva sa tak v prípade legiend o Jánošíkovi, ktoré sú spoločné pre poľské a slovenské dedičstvo. Svoje miesto na ceste majú zároveň populárne filmy ako Tisícročná včela Juraja Jakubiska, ako aj menej známe ale takisto pozoruhodné, čoho príkladom je zaujímavý dokumentárny film Nataszy Ziółkowskiej-Kurczuk s názvom W Nowicy na końcu świata

Druhým elementom Filmovej karpatskej cesty sú postavy a osobnosti kinematografie spojené s malopoľsko-preśovským pohraničím. Sú to tvorcovia (režiséri, herci, scenáristi), ktorí sa tu narodili a niekedy aj tvorili. Každý z umelcov bol zariadený k mestu, z ktorého pochádza.

 

2006 Fanaa, réžia Kunal Kohli Dej

 

            Bollywood je populárny názov pre najväčšie centrum indijskej kinematografie, ktoré sa nachídza v Bombaji.  Už v 60. rokoch hindská produkcia prevýšila množstvom amerciku. Dnes hindská kinematografia je najväčšiom vo svete.

            Produkcie Bollywood sú veľmi charakteristické – najčastejšie sú to niekoľkohodinové farebné veľmi expresívne predstavenia. Obyčajne obsahujú tanečné a spievané elementy, tak isto ako musicale, na ktoré zápaný divák je zvyknúty.  Najčastejšie sú to melodrámy, často so senzačnými prvkámi.

            Tak isto je v prípade raelizovanégo v roku 2006 filmu Fanaa. Časť deja filmu sa odohráva v Kašmíre, okiaľ pochádza hlavná hrdinka. Z dôvodu nebezpečia teroristikých útokov fimovci prestali točiť film v tomto regióne. Namiesto Kašmíru boli zvolené Tatry   – okolie Kościeliska a Zakopaneho.

            Fanaa to typické bollywoodské dielo, farebné a melodámatické. Film režirovaný bol Kunalom Kohlim a hrali jedni z najpopulárnejších hercov v Indii – Aamir Khan a Kajol. Pre poľského diváka najväčšiu satisfákciu vyvolávaju výhlady Tatier, ktoré predsterajú hory Kašmíru a tatranská, drevená chata s veľmi dobre všetým známou architekrúrou.

 

Produkcia: India

Réžia: Kunal Kohli

Scenár: Shibani Bathija

Kamera: Ravi K. Chandran

Plenéry: Indie, Dolina Chochołowska, Siwa Polana, Polana Biały Potok, Dolina Lejowa

 

Obsadenie:

Kajol – Zooni Ali Beg

Aamir Khan – Rehan Quadri

 

2007 Wysokie Tatry - dziki świat zastygły w czasie (Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase), réžia Pavol Barabáš

Dokumentárny film

 

Pavol Barabáš natočil o Tatroch niekoľko dokumentárných filmov. K najznámejším patria Tatrzanskie misterium z roku 2003, Wysokie Tatry – dziki świat zastygły w czasie z 2007,  Cisza nad obłokam a Medytacja tatrzańska z 2009. Je to režisér, ktorý si obľubil hory a vie o nich rozprávať s veľkou citlivosťou. Prenáša dikáka do sveta tatranských ščítov a stále nadchýnia krásou obrázov.

Tak isto je v prípade filmu Vysoké Tatry - divočina zamrznutá v čase. Hlavnú úlohu v tomto filme odahrávajá tatranská príroda a zvieratá, ktoré bývajú na tych terénoch.

Pravdeodobne slovo Tatry kedysi znamenalo pásmo skál. Boli zemou veľmi ťažkou, nepríjznou človekovi. Z dôvodu legiend  a povier dedených z generácie na generáciu, ľudia zriedkavo navštevovali tatranské lasy v strachu pred nebezpečím. Tatry boli kráľostvom zvierat.

Na obrazovke autor rozpráva históriu o ďalších tatranských druhach. Zvierata poľujú vzajomne na seba, ale dokonca aj pre najsilnejšie to človek je najväčším ohrozením. To on musi sa snážiť aby tento svet nezomrel. Film sa stáva manifestom s jasnym poučením na koncí. Od nas závisí či  divoky tatranský svet aj naďalej bude zamrznutý v čase.

 

 

Produkcia: Rakúsko, Niemcy, Slovensko

Réžia: Pavol Barabáš

Scenár: Pavol Barabáš

Kamera: Tomáš Hulík

Plenéry: Tatry

 

 

2008 Wino truskawkowe, (Jahodové vino), réžia Dariusz Jabłoński

Dej

            Dej filmu Dariusza Jabłońskiego Wino truskawkowe sa odohráva na územi podkarpatského vojvodstva. Väčšia časť filmu bola ntočená v Jaśliskach (obec položená v Beskide Niským). Pretože časť bola nakrútená na teréne Magurského národného parku, ktorý sa nachádza na pohraniči vojvodstva malopoľského a podkarpatského a Jaśliska hraničia s prešovským krajom, Jahodové vino nemôže chýbať na Filmovej karpatskej ceste.

            Film vznikol podľa knihy Haličské poviedky od uznávaného poľského spisovateľa Andrzeja Stasiuka. Obraz beskidskiej obci, v której platia už dlhé storočia tie isté zákony a tradicie, je dôvodom na to, že slovanské magický relizmus skutočne existuje. To miesto, v ktorom čas nie je určený, obyvatelia žijú svojím vlastným rytmom a podľa svojích pravidiel.

Tak ako v magických miestoch sa stáva, aj vo filmových Żłobiskach mámé lokálnu krásku – čiernovlasu Slovenku. Je jedinou ženou podrobnejšie ukazanou filmovým mužskom svete.

            Mágia filmowej obci, kdesi v zabudnútym Beskide Niským povzdbudzuje k jego návšteve. Hodno, lebo sú to najzriedkavejšie navštevované hory a patria k jednym z najkrájších.  

 

Produkcia: Poľsko, Slovensko

Réžia: Dariusz Jabłoński

Scenár: Andrzej Stasiuk, Dariusz Jabłoński

Kamera: Tomasz Michałowski

Plenéry: Jaśliska, okolie Krosna, Dukla, Magurský národný park

 

Obsadenie:

Jiří Macháček – Andrzej

Zuzana Fialov‡ - Lubica 

Marian Dziędziel – Kościejny

Jerzy Radzwiłowicz – Kňaz

Maciej Stuhr – Janek

 

2008 Ślepa miłość (Slepé lásky), réžia Juraj Lehotský

Dokumentárny film

 

            Slepé lásky to dokumentárny film predstavujúci zabavným a simpatickým spôsobom lásku nevidomých. Tvoria ho štyri časti.  

Prvá hovorí o manželstve. Peter je učiteľom hodobnej výchovy v škole v Levoči a prípravuje detí k vystúpení v najblížšom koncerte.  Druhá ukazuje mladý pár – Miro je Róm, ľubí Moniku, ale jej rodičia s týmto nesúhlasia. Tretia história prezentuje dejiny manželstva, ktoré očákava dieťa. Rozmýšlajú o tom, či tak isto dieťa bude nevidomé a ako sa im podarí všetko zvladnúť. Posledná história ukazuje nevidomé mladé dievča,  Zuzannu, ktorá vďaka internetu spoznala chlapca, ale sa bojí mu povedať, že je nevidomá.

Režisér trpezlivým pozorovaním vedie histórie ku koncu. Ukazujúc všetky histórie na koncí sa môžeme pozrieť vystúpenie školákov Petra dozvieme sa že dieťa Eleny vidí, Miro a Monika napriek nepriaznivému osúdu sú spolu a Zuzanna stále sníva o idealnej láske.

            Dielo Juraja Lehotského bolo tiež spozorované mimo hraníc Slovenska.  Film Slepé lásky dostal cenu na Medzinárodnej konfederácie artkín CICAE) v Cannes. Juraj Chlpík, kameraman dokumentárneho filmu bol ocenený v Konkurze  hraných został wyróżniony w dokumentárnych filmov na festiwali Camerimage.

 

Produkcia: Slovensko

Réžia: Juraj Lehotský

Scenár: Marek Leščák, Juraj Lehotský

Kamera: Juraj Chlpík

Plenéry: Levoča, Nováky, Trenčín, Zvolen, Unín, Tučepi (Chorvatsko)

 

 

 

2009 Jánošík. Prawdziwa historia, (Jánošík. Pravdivá história), réžia Agnieszka Holland, Katarzyna Adamik

Dej

 

Pokus zmieriť sa s legendou nikdy nie je ľahký. Pre režisérky filmu Jánošík. Prawdziwa história výzva bola dvojitá – po prvé sa rozhodli verifikovať legendu hrdinu, po druhe  – zmieriť sa s dodatočným mitom, kreovaným  Passendorferom, hrdniou ktorého predstavil   Marek Perepeczko.

Jánošík bol zbojník, ktorý vo veku dvadiastich troch rokov bol obesený za rebro v roku 1713. Skutočný Juraj Jánošík bol Slovákom. Jeho národnostná identita je menej dôležitá. Pred tristoma rokmi národnostná identita v Karpatoch nebola tak dobre viditeľná ako dnes.  Jánošík bol predovšetkým goralom.  Poliaci, Česi, Slováci a Madiari vedli život vedľa seba a mali vlastnú kultúru. Viac mali spoločné so sebou ako s národmi z których pochádzali.

Vo filmie všetky kultúrne predstavy tykajúce sa hrdinu boli ukazané opačným spôsobom.  Jánošík už nie len okrádal bohatých, aby dával chudobným. Teraz dáva im len vtedy keď ma na to ochotu. Čo sa ostalo z jánošikovej histórii? Napriek názvu len legenda. Na šťastie.

 

Produkcia: Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko

Réžia: Agnieszka Holland, Kasia Adamik

Scenár: Eva Borušovičová

Kamera: Martin átriba

Plenéry: zámky vo Wiśniczi a Niedzicy, skanzen v Nowym Saczu, Zakopane, Dolina Chochołowska.

 

Obsadenie:

Václav Jiráček – Jánošík

Ivan Martinka - Uhorczyk

Danuta Szaflarska - Babička Jánošíka

 

 

2009 W Nowicy na końcu świata, (V Nowicy na konci sveta) réžia Natasza Ziółkowska – Kurczuk

Dokumentárny film

 

            Poľská strána Rusínska zahrňala tren od  Wysokieho Działu v Bieszczadoch, po dolinu Popradu v Beskide Sądeckým, a tiež takzvané  Ruínsko Szlachtowské na pohraničí Małych Pienin a Beskidu Sądeckieho. Po slovenskej stráne zahrňa pásmo Beskidov. Rusíni to najzápadnejšia vetva východných Slovanov. V Poľsku v roku 2005 rusínsky jazyk bol zariadený ako jazyk národnostných menšín. Poľský Rusíni sú pravoslávni alebo sú verní gréckokatolíckej ukarinskej cirkvi.

            V roku 1947 väčšina Rusínov bývajúcich v Poľsku bola vysídlená v ramci akcie Wisła. Niektoré mestá v Beskide Niským v dôsledku vysídelnia obyvateľov prestala existovať. Niektoré existujú dalej. Jednou z takich obci je položená v  Beskide Niským na teréne  obci Uście Gorlickie Nowica.

            Rozdlený do troch časti, s názvami podľa ročných období, dokumentárny film Nataszy Ziółkowskiej – Kurczuk prezentuje Nowicu, jej obyvateľov rusínského pochodenia ale tiež tych ktorý nadšení atmosferou horského pokojného mestiečka sa tu presťahovali. Nowica pred akciou Wisła mala dvesto čísiel. Teraz spolu s neďaleko situovaným Przysłopom, neveľa viac ako tridsať. Pre milovníkov Beskidu Niskiego powinna návšteva.

 

Produkcia: Poľsko

Réžia: Natasza Ziółkowska – Kurczuk

Scenár: Natasza Ziółkowska – Kurczuk

Kamera: Tomasz Madejski, Tomasz Michałowski

Plenéry: Nowica

 

2009 Na każde wezwanie Naczelnika, (Na každú výzvu Náčelníka), réžia Anna Maria Filipow

Dokumentárny film

 

(…) na každú výzvu Náčelníka alebo jeho Zástupci - bez ohľadu na obdobie dňa, ročné obdobie a stav počasia – budem v určeným mieste a hodine  v úplnom vybavení, prípravený na akciu a pôjdem do hôr podľa  cesty a inštrukcii Náčelníka alebo jeho Zástupci cieľom nájsť strateného a niesť mu pomôc. Fragment prísahy, akú skladá każdy nový člen Tatranskej horskej služby sa stal názvom filmu, ktorý bol elementom oslavovania výročia organizacii.   

Nápad privedienia k životu Tatranskej horskej služby sa narodil v roku 1908. Plánowali utvorenie organizácii na príkdale fungujúcej už v Alpoch.  Tatranská horská služba bole registrovaná 29. oktobra 1909 roku.

Film Anny Marii Filipow predstavuje históriu tej organizácii. Privoláva najťažšie akcie, ktoré sa ukočili úspechom. Ukazuje tiež trgické nehody, ako na príklad smrť počas akcii jedného z prvých zahránarov, Klemensa Bachledy v roku 1910 alebo nehoda vrtuľnika  W-3 Sokół dôsledkom čoho zahynuli štyri osoby – piloti (Bogusław Arendarczyk a Janusz Rybicki) a zahranári (Janusz Kubica a Stanisław Mateja). Privoláva tež najtragickejšiu v polskich Tatroch lavínu, ktorá si vyžiadala osem obetí   – stredoškolakov z Tychov.

 

Produkcia: Poľsko

Réžia: Anna Maria Filipow

Scenár: Wojciech Fusek

Kamera: Andrzej Skoczylas, Łukasz Rzepka, Bartek Serafiński

Plenéry: Zakopane, Tatry

 

2010 – 2012 Szpilki na Giewoncie, (Lodičky na Giewonte), réžia Robert Wichrowski, Filip Zylbert, Radosław Piwowarski

Dej, seriál

 

            Seriál predstavuje históriu dievča zo Varšavy, ktoré napriek swojej vôli je prenesená do filiálky swojej firmy v Zakopanom. Žial, okrem krasnych výhľadov na Tatry a Zakopane, seriál neponúka ani zaujímavú históriu, ani pozoruhodných hrdinov.

Ukázanie Varšavy a Zakopaneho je prehnané a čierobiele. Podhalie sa zdá byť veľmi vzďalené od hlavného mesta. Zakopane výzera ako pohľadnica – Gorale chodia v typických krojoch, hovria nepochopitelným pre ostatných obyveteľov Poľska dialektom.

            Pred niekoľkými rokmi Američania natočili kultový seriál  Stanice Aljaška. Skoro taký istý napad  – obyvateľ Nového Jorka pichodí na Aljašku, kde musi bývať a pracovať. Tak isto v seriáli Szpilky na Giewoncie je tam napriek swojej vôle. Z časom hrdinovia začínaju vážiť si život v małych spoločnostiach. Tú však spoločné body sa končia. V prípade seriali Stanice Aljaška realny rozdiel je veľmi veľý, vo Szpilkach na Giewoncie – kultúrny rozdiel je zvyraznaný nenaturálnym spôsobom.

 

Produkcia: Poľsko

Réžia: Robert Wichrowski, Filip Zylbert, Radosław Piwowarski

Scenár medzi inými: Radosław Figura, Paweł Trześniowski, Anita Nawrocka

Kamera medzi inými: Jacek Fabrowicz, Dominik Struss

Plenéry: Zakopane, Waršava

 

Obsadenie:

Magdalena Schejbal – Ewa Drawska

Krzysztof Wieszczek – Bartłomiej Bachleda

Jan Wieczorkowski – Mateusz Rybicki

 

 

Billy Wilder – Sucha Beskidzka / Poľsko

           

Jeden z najpopulárnejších amerických režisérov sa narodil v roku  1906 v Suchej Beskidzkej. Dectvo stávil vo Viedni, potom sa presťahoval do Berlina, kde kontinuoval kariéru novinára a zaoberal sa písaním scenárov. Spoluprácoval pri filmoch Ludzie w niedzielę Siodmaka, Reporter a Z rozkazu księżniczki Lamprechta.

            V roku 1933, v dobe keď nacisti došli k vzačali riadiť štát, išiel do Paríži a potom do Spojených amerických štátov. Tu tvoril, ako režisér, svoje najväčšie dielá, ktoré do dnes sú káonom svetovej kiematogafie: Podwójne ubezpieczenie a Stracony weekend, ktorý bol cenený Oscarámi za režiu, scenár a najlepšiu mužskú úlohu garantoval Wilderowi výsokú pozíciu medzi hollywoodskými hviezdámi.

Ďalšieho Oscara za režiu Wilder dostal za jedno z nakrajších auttemtikých diel – Bulwar Zachodzącego Słońca. Nasledujúce filmy to ďalšie úspechy: Słomiany wdowiec, Pół żartem, pół serio, a tiež ocenený ďalším Oscarom za režiu a film roka Garsoniera. Billy Wilder zomrel v roku 2002 roku v Beverly Hills.

            Napriek tomu, že stravil v Suchej Beskidzkiej len niekoľko rokov svojho života, mesto na pamiatku režiséra v roku 1996 dalo jeho meno jednej z ulíc.

 

 

Vybraná filmografia (ako režisér):

1944 Podwójne ubezpieczenie (Dvojité piostenie)

1945 Stracony weekend (Stratený víkend)

1950 Bulwar Zachodzącego Słońca (Bulvár zapadjúceho slnka)

1954 Sabrina

1955 Słomiany wdowiec (Slamený vdovec)

1957 Świadek oskarżenia (Svedok žaloby)

1959 Pół żartem, pół serio (Niekto to rád horúce)

1960 Garsoniera (Garsonka)

1981 Najlepszy kumpel (Najlepší kamarát)

 

 


Danuta Szaflarska – Kosarzyska / Poľsko

Jedna z najväčších polskich herečiek povojnového kina sa narodila v roku 1915 v Kosarzyskach (obec v blízkosti Piwnicznej). Je filmová a divadelná herečka V roku 1939 abvsolvovala Štátny inštitút divadelného umenia vo Varšave (Państwowy Instytut Sztuki Teatralnej).

            V kine debutovala v roku 1946. Vystúpila v dwóch filmoch: Dve hodiny réžie Józefa Wyszomirskiego a Stanisława Wohla a tiež Zakázane piesne Leonarda Buczkowskieho. Po účasti v rovnako známym a úspešným vo filme  Poklad, tak isto réžie Buczkowskieho, sa Szaflarska stala jednou z najpopulárnejších flimových hviezd povojnového Poľska.

            Vystúpila v diesiatkoch filmov, z čoho najznámejšie sú: Dnes v noci zomrie mesto Jana Rybkowskieho, Ľudia z vlaku Kazimierza Kutza, Dolina Issy Tadeusza Konwickieho, Korczak Andrzeja Wajdy a Čerti, čerti Doroty Kędzierzawskiej.

            Napriek pokročilému veku Danuta Szaflarska hrá do dnes. V poslených rokoch zahrala vo filme Čas umierať Doroty Kędzierzawskiej výnimočné sa vžívajúc do svojej úlohy. V roku  2009 zahrala Jánošíkovu babičku v najnovšiej interpetácii legendy podľa  Agnieszki Holland a Katarzyny Adamik (Jánošík. Pravdivá história).

 

Vybraná filmografia (ako herečka):

1946 Zakazane piosenki (Zakázane piesne)

1946 Dwie godziny (Dve hodiny)

1948 Skarb (Poklad)

1956 Zemsta (Pomsta)

1961 Dziś w nocy umrze miasto (Dnes v noci zomrie mesto)

1961 Ludzie z pociągu (Ľudia z vlaku)

1982 Dolina Issy

1990 Korczak

1991 Pożegnanie z Marią (Rozlúčka s Máriou)

1993 Pajęczarki

1989 Nic (Nič)

1999 Tydzień z życia mężczyzny (Týždeň zo života muža)

2000 Żółty szalik (Žltý šál)

2001 Listy miłosne (Ľubostné listy)

2007 Pora umierać (Čas umierať)

2009 Jánošík. Prawdziwa historia (Jánošík. Pravdivá história)


długość szlaku:
min wysokość:
max wysokość:

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie