Putovanie pozdĺž hranice od Spiša do Krynice

Trasa cesty

Nowý Targ alebo Białka→breh Białky → most na Białke→Trybsz→Pawlików Wierch→priesmyk nad Łapszankou - kaplnka→ „hubový les” → Kacwin→Niedzica→Sromowke     Wyżnie→TrzyKorony→Szczawnica→Krościenko→chata Orlica → Szafranówka (742 m n. m.) → Wysokí Wierch ( 901 m n. m.)→Durbaszka (935m n. m.) →WysokieSkałki (1050m n. m.) → úvoz Homole→Jaworki→Suchá Dolina → Piwniczna→ŁomnicaZdrój→HalaŁabowská→Runek (1082 m n. m.)→ JaworzynaKrynická (1114 m n. m.)→ Krynica

Rozvrhnutie trasy na etapy:

Etapa I. „Spišská atmosféra”

Breh Białki -  priesmyk nad Łapszankou – Kacwin

Nad brehom Bialky medzi poľami a lesmi môžeme obdivovať skupinu teplomilných rastlín, bociany,  loviace dravé vtáky a tiež široké panorámy Tatier, Gorcov a Pienín.

Užitočné odkazy:

Teplomilné a suchomilné skalné rastliny:http://www.pieniny.com/pl/i122/murawy-naskalne

Ubytovanie v Kacwine: http://www.kacwin.com/turystyka.php\

Etapa II. „Pieninský raj”

Trasa vedie blízko vrcholu Trzoch Koron, kde si môžete vychutnať jeden z najlepších výhľadov na kaňon Dunajca.

Užitočné odkazy:

Pieninské legendy : http://www.pieniny.com/pl/i177/legendy-pieninskie

Turistické trasy: http://www.szczawnica.na-pulpit.pl/index-trasy-turystyczne.html

Etapa III. „Krásne pohraničie”

Trasa vedie čiastočne pozdĺž poľsko-slovenskej hranice s úžasnými výhľadmi na Tatry a Pieniny a tiež na Maguru Spišskú.

Szczawnica – chata „Orlica”– Szafranówka – WysokieSkałki – úvoz Homole –

Jaworki –  Suchá Dolina.

Užitočné odkazy:

Pieninské rastlinstvo: http://www.szczawnica.na-pulpit.pl/index-pieniny-roslinnosc.html

Kde je možné prenocovať:

Ubytovanie v Suchej Doline: http://meteor.turystyka.pl/noclegi,sucha-dolina,0.html

Ubytovanie v Jaworkách: http://www.fajnewczasy.pl/noclegi/jaworki

Nocľah v Szczawnici :http://www.pieniny.com/pl/i122/murawy-naskalne

Etapa IV. „ Karpatský prales”

Trasa vedie po hrebeni cez horské údolie medzi pôvodné karpatské pralesy.

Suchá Dolina – Piwniczna Zdrój – Łomnica Zdrój – Hala Łabowská-Jaworzyna Krynická

chata - Krynica

Užitočné odkazy:

http://www.ekrynica.com/atrakcje/jaworzyna

Trasa začína medzi jedinečnými skalami Oblazowej a Kraminky ( rieka Bialka sa tu rúti s rachotom medzi skalami, je tu čistá voda a je možné sa tu kúpať), potom ide mierne proti prúdu (asfaltová cesta k mostu na rieke Bialke), kde je možné vidieť väčšinu rozkvitnutých lúk Spišských Pienín.

Jednoducho tu nájdeme teplomilný žltý devätorník veľkokvetý a fialový zvonček klbkatý (ktorý si obľúbil prírodnú rezerváciu „Kaňon Białky”), nad kopcom krúžia bociany a draví vtáci.

Celá oblasť patrí do územia „Natura 2000” vytvoreného po vstupe Poľska do Európskej únie, zahrňujúce údolie Białky od hraníc Tatranského národného parku až k ústiu rieky do Czorsztyńskej priehrady. Územia „Natura 2000” sú vyznačované po celej Európskej únii ako chránené oblasti biologicky rozmanitých ekosystémov (prirodzené stanoviská) , splňujúcich predpísané podmienky, z ktorých je najdôležitejší výskyt vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré sú ohrozené vyhynutím.¹Jej cieľom je ochrana ohrozených druhov. Systém bol zriadený nezávisle na iných formách ochrany prírody. Systém „Natura 2000” zahrňuje rovnako národné parky, prírodné parky a prírodné rezervácie. Na území Malopoľska leží mnoho oblastí náležiacich do siete území „Natura 2000”, a trasa cesty nimi vedie. Poloha takéhoto územia na tejto trase zo Spiša do Krynice svedčí o jej vysokej prírodnej hodnote a atraktivite trasy. Turista sa na nej skutočne cíti ako vo svätyni živej prírody. Okrem údolia Bialky spadajú do systému „Natura 2000” tiež Pieniny, údolie Popradu alebo Pásmo Jaworzyny Krynickej.

Rieka Bialka je vďaka svojej priezračnosti domovom pstruha, mreny aj chráneného hlaváča, ktorého prítomnosť informuje o jej čistote. Hlaváč je ryba žijúca pri dne a veľmi citlivá na škodlivé vplyvy, preto je ukazovateľom čistoty prostredia, v ktorom žije (vysoká čistota vody a jej dobré okysličenie). Pozdĺž malebnej, neregulovanej rieky rastú nepoškodené prírodné kroviny, vŕby šedé nad ktorými sa v diaľke týčia majestátne vysoké štíty Tatier. Breh rieky Bialky sa takmer stále mení, čo je typické pre dynamické prírodné rieky. Na kopcoch pozdĺž brehu rastie trávnatý porast, medzi ktorým môžeme ľahko vidieť zástupcu motýľa -  vidlochvosta ovocného, cez leto tu kvitne mnoho kvetín všetkých farieb. Nad hlavami nám krúžia bociani bieli a niekedy dokonca nad brehom loviaci bociani čierni. Na jeseň na okolitých lúkach  môžeme pozorovať kŕdle týchto vtákov alebo vysokú zver putujúcu tunajším ekologickým koridorom, ktorý sa ešte podarilo zachovať medzi Tatrami a Gorcami. Pri ceste k mostu cez Bialku prejdeme malebnou krajinou, kde na sa okolitých lúkach pasie zver a za sprievodu spevu vtákov tu lietajú bociani. Po prekročení mostu vedie trasa do Trybsza, vzďaľuje sa od rieky Bialky. Následne sa stáča vpravo na juh (terajšia cyklotrasa), mierne stúpa medzi malebné polia a lesy ku kaplnke pri priesmyku nad Lapszankou, kde si je možné odpočinúť. Je odtiaľ pekný výhľad na Tatry, Gorce a Pieniny.

Potom trasa ľahko klesá cez „hubový les” do Kacwiny (terajšou cyklotrasou) pozdĺž hranice s výhľadmi na Maguru Spišskú a Pieniny a v diaľke je vidno belavé vrcholky Trzoch Koron. Okolité lesy sú bohaté na lesný podrast. Kacwina je stará spišská obec s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou (kostol a kaplnka). Z Kacwiny vedie cesta do Niedziny (zámok, múzeum) a po napojení sa na červenou trasu cez Dunajec do Krościenka ( po ceste – výstup na Trzy Koruny).

Pieninský národný park, ktorý je jedným z najznámejších poľských národných parkov, sa rozprestiera priamo na poľsko-slovenskej hranici a zahrňuje najznámejšiu a zároveň najcennejšiu časť pieninského Skalkowého pásma. Pozoruhodná je aj tunajšia akumulácia rastlín a zvierat, žijúcich v odvekej harmónii prírody, ktorá si zasluhuje zvláštnu ochranu.

Najvyšším vrcholom sú Trzy Koruny (982 m n. m.) belejúc sa z diaľky  svojimi vápencovými stenami strmo padajúcimi k rieke Dunajec, kde začína jeho malebný kaňon. Pienińské lúky sú nezvykle bohaté, rastie na nich okolo 150 druhov rastlín a na území celého parku okolo 1000 druhov rastlín. V Pieninách nájdeme dva endemity: chryzantéma pieninská a čakanka pieninská. Rovnako svet zvierat je veľmi bohatý. Na malom území parku sa vyskytuje okolo 1500 druhov motýľov a podobný počet chrobákov (niektorí sa tu prisťahovali z juhu Európy a našli tu svoj domov). Aj stavovce majú veľké množstvo druhov. Vyskytuje sa tu 17 druhov rýb, 10 druhov plazov, okolo 180 druhov vtákov. Najvzácnejšie sú uvedené v texte. Podobne bohaté je aj zastúpenie savcov - viac než 60 druhov. Aj svet húb a lišajníkov je neobvykle bohatý. Nájdeme tu viac než 600 druhov húb a okolo 400 druhov lišajníkov.⁶

Blízko Trzoch Koron rastie prastarý drevnatý porast, vytvárajúci jedinečnú atmosféru starého lesa. Pri troche šťastia uvidíme na oblohe murárika – veľmi vzácneho vtáka, ktorý sa vyskytuje len na niekoľkých miestach v Poľsku. Pieniny sú tiež domovom pre mnoho druhov netopierov, ktorým sa okrem jaskýň páči aj pod strechami starých domov a v podkroví kostolov.¹ (Szczawnica, Krościenko, Jaworki, Krynica). Na kamenistej pôde sa môžeme stretnúť s mnohými druhmi unikátnych rastlín, alpských aj teplomilných, ako je bodliak klapkový(v Poľsku sa vyskytuje veľmi zriedka), a na lesných čistinkách a nevyužitých poliach kvitne mnoho neobvyklých predstaviteľov sveta rastlín, ako tavoľník okrasný, šabrina so vznešeným baldachýnom kvetenstva (okrem Pienín sa vyskytuje len v Tatrách).² Blízko Trzoch Koron rastie na kamenistých pôdach aj veľmi vzácny druh – bodliak klapkový, ktorý je endemitom Západných Karpát². Navyše sú Pieniny tiež prostredím vzácnych zástupcov fauny hmyzu, ako jasoň červenooký a jasoň chochlačkový, ktorí v slnečných dňoch sedia na kvetoch.

Z Krościenka vedie trasa do chaty „Orlice” a odtiaľ vedie pozdĺž hranice cez Durbaszku do Vysokých Skaliek (pekná panoráma Tatier). Po celú dobu je cesta lemovaná výhľadmi na poľsko-slovenské pohraničie. Do Dubantowského údolia sa dostaneme cez „Kamennú knihu” kde sú zapísané legendárne ľudské osudy a ďalej cez zaujímavú rezerváciu Rokle Homole, ktorou tečie čistý potok Kamionka. Je sídliskom mnohých vtákov - trasochvosta horského a vodnára potočného. Neobvyklé prostredie a jeho tajomnosť podnecujú predstavivosť. Oblasť je spojená s príbehmi o hľadačoch pokladov a mnohými ďalšími legendami o rokline.

V okolí rokliny môžeme stretnúť mloka. Ceste vedie okolo potoka, niekoľkokrát sa premiestňuje z jednej jeho strany na druhú, čo nám umožní vychutnať si roklinu v celej jej kráse. Trasa pokračuje do Jaworek, nad ktorými sa týči pravoslávny kostolík, ktorý sa stal úkrytom pre mnoho druhov chránených netopierov vyskytujúcich sa v celých Pieninách. V okolí má sídlo veľmi ohrozený druh motýľa jasoň červenooký, skutočný skvost a charakteristický motýľ Pienín, v ktorých žije a rozmnožuje sa. Je to asi bohužiaľ jeho posledné sídlo v Poľsku (donedávna bol videný tiež v Tatrách). Jeho prítomnosť súvisí s výskytom rozchodníka bobového a rozchodníka veľkého.

Mnoho častí trasy sa oplatí navštíviť aj v zime.³, Na mokrých lúkach v okolí Jaworiek rastie ohrozený druh prvosienky pomúčenej.² Okolité lúky sú charakteristické rastom chránených orchideí, medzi ktorými je možné naraziť na veľmi vzácny druh čeľade Orchidaceae - Hmyzovník muchovitý, vyskytujúci sa na teplých zásaditých pôdach, s rôznou vlhkosťou, ohrozený vyhynutím.² Rastlina sa rozmnožuje výhradne pomocou semien. Vylučuje látky lákajúce hmyz a tak zaisťuje svoje účinné opelenie. Tvar kvetu pripomína hmyz. V okolí sa vyskytuje aj mlok karpatský, ktorý je karpatským endemitom, a ktorého oblasť výskytu sa neustále zmenšuje. Pokračujeme po červenej značke cez polia, lúky aj lesy do Suchej Doliny a schádzame dole do Piwnicznej.

Z Piwnicznej Zdroja smerujeme krátkou cestou do Lomnice Zdroja a ďalej na Labowskú horskú lúku, kde sa začínajú divoké karpatské lesy miešať so zmiešanými jedľovo-bukovými lesmi, rastúcimi predovšetkým na severných svahoch, ktoré môžeme obdivovať na ľavej strane trasy vedúcej do Krynice.⁵ (územie „Natura 2000”).

Pre náruživých prieskumníkov, je možný variant vychádzajúci z Labowskej horskej lúky po holom hrebeni do Lomnice Zdroja na Parchowatke a ďalej cez les do chaty (neoznačená cesta). Trasa vedie cez lúky a polia beskydskou krajinou. Vďaka terénu jemne sa zvažujúcemu k juhu je možné pozorovať bohaté rastlinstvo a rušný život hmyzu, a tiež obrábané alebo opustené polia a pastviny predelené medzami. Po prechodu neveľkým smrekovým lesom a niekoľkými zarastenými čistinkami vyjde turista na hrebeň pásma Jaworzyny, kde je možné napojiťsa na cestu.

Z vrcholu môžeme pozorovať divokú zver (zvlášť v letnej sezóne), rôznorodú vegetáciu, bukovo-jedľové lesy so zvyškami starého pralesa (niekoľko prírodných rezervácií). Karpatský les je typickým domovom mnohých druhov zveri: medveďov, vlkov, rysov, žiab alebo vtákov: krkavca, bociana čierneho, výra. Medzi stálych obyvateľov karpatského lesa patrí divoké prasa veľmi rozšírený tu je aj jeleň európsky, ktorého karpatský variant je obzvlášť impozantný. Pasie sa ráno a večer, počas dňa je možné zahliadnuť mnoho jeho stôp. Často sa zhromažďuje okolo priehlbní naplnených rašelinou, kde sa váľa v blate. Počas dňa sa jelene uchyľujú do neprístupných úkrytov, o ktoré tu, predovšetkým na severných svahoch, nie je núdza.

Trasa vedie po hrebeni na východ (rovinatým terénom), jednotlivé vrcholy sa len mierne vyvyšujú z hlavného hrebeňa,  čo uľahčuje cestu a umožňuje pozorovať z výšky okolie severným aj južným smerom. Putovanie po trase sprevádzajú výhľady na čistinky, ktoré boli v minulosti odtrávnené a v súčasnosti sú pomaly zarastané lesom, ktorého rozširovaniu boli  prenechané. V okolí vrcholu Rynek  narazíme na najkrásnejšie lesy pozdĺž trasy, skladajúce sa z pôvodných jedľovo-bukových porastov. Nachádza sa tu rezervácia poskytujúca skrýšu mnohým druhom zvierat a rastlín. V Krynickej Jaworzyne sa turista rozlúči s výhľadom na Tatry, keď neďaleko „Diabolského kameňa” začne cez Krzyżow schádzať do Krynice-Zdroja, aby sa tu napil vody z krynických prameňov a zregeneroval sily.

Prejdenie trasy zaručuje príjemne strávený čas. Každého turistu obohatí nezabudnuteľné, inde nevídané, výhľady. Vďaka zveri, prírodnej kvetinovej záhrade, neobvyklým skalnatým útvarom, bohatej histórii a kultúre poľsko-slovenského pohraničiasa sem budeme chcieť neraz vrátiť. Trasa umožňuje rozdeliť si cestu na jednotlivé etapy s možnosťou pohodlného ubytovania. Je možné sa na ňu napojiť z mnohých miest. Na niektorých miestachje tiež možné na prekonanie cesty využiť lanovku alebo sedačkovú lanovku, ale jedine na úkor minutia niektorých zaujímavých miest na trase. Mnoho častí trasy sa oplatí vidieť aj v zimných podmienkach.³ Stojí za to nechať sa prekvapiť a odhaliť málo známe miesta, obohatiť sa o neobvyklé zážitky a udivovať sa nad zachovanou  krásou a tichom, ktoré tu panuje aj napriek blízkosti veľkých, urbanizovaných centier a vyšľapaných ciest.

Literatúra:

1. Obszary Natura 2000 w Małopolsce, redakcja J. Perzanowska, M. Grzegorczyk, wyd. Natura 2000, Kraków 2009
2. Polska Czerwona Księga Roślin, wyd. PAN , Kraków 1993
3. Atlas szlaków zimowych małopolskich Karpat /tekst: W. Biedrzycki, P. Chlebicki, J. Kapłon, mapy: J. Korpak, T. Ślusarczyk, zdjęcia: W. Biedrzyckiet al. Wyd. CentralnyOśrodekTurystykiGórskiej PTTK, 2007
4. Polska Czerwona Księga Zwierząt, wyd. PWRiL, 1992
5. Beskid Sądecki (Pasmo Radziejowej), Pieniny, mapa turystyczna, skala 1:50000, red., opr. graf., G. Wamberski, oprac. turystyczne i kartograficzne  prace wł. Wydawnictwa,  AndrzejMatuszczyk, wyd 2, wyd. WydawnictwoKartograficzneCompass 2002
6. Ochronaprzyrody, E. Symonides, wyd. WydawnictwoUniwersytetuWarszawskiego 2008