FEUDÁLNE KARPATY – KRÁĽOVSKÉ, ŠĽACHTICKÉ, KNIEŽACIE MAJETKY

Chodník „Feudálne Karpaty“ – kráľovské, šľachtické, kniežacie majetky“ je tematická, historická cesta, ktorá vedie cez jednotlivé okresy (poľ. powiaty) a obce, po stopách dávnej minulosti určitých oblasti. Stopy v podobe zámkov, dvorov a hradov sa zachovali vo veľmi dobrom stave – po rekonštrukcii dostali od osudu druhú šancu. Nad inými vyhráva príroda - skláňajú sa k zemi, strácajú charakteristické dekorácie alebo konštrukčné prvky.  Ich význam sa však nezmenšuje! Vo svojich  murách skrývajú dávne deje, dejiny  spoločenských vzťahov a relácií medzi pánmi...

            V histórii Malopoľska po celé stáročia vládol feudálny systém. Rozdelené pozemky patrili kráľovskej, cirkevnej (kláštornej) alebo veľmožskej (neskôr šľachtickej) vrstve. V rôznych obdobiach feudálny systém fungoval iným spôsobom, no základný princíp bol rovnaký. Niektoré rody stavali svoje sídla spolu s rozsiahlymi terénmi, parkmi a vďaka nim využívali  „lepší“ život. A popri tomu vykonávali vysoké štátne funkcie. Viedli panský život, bez každodenných starosti. Iné rodiny stavali zase veľké farmy a ponúkali zamestnanie pri tradičnej poľnohospodárskej produkcii pre lokálnych obyvateľov.  Tohto typu gazdovstva podporovali rozvoj remesla a povzbudzovali miestne hospodárstvo. 

            Každý dvor, zámok, hrad má svoj individuálny príbeh – príbeh písaný časmi, keď o pôvode človeka rozhodovala jeho príslušnosť k zdedenej vrstve...

            Účelom tohto chodníku je odhaliť tajomstva zachovalých pamiatok, ktoré skrývajú to, čo bolo najdôležitejšie počas ich rozkvetu. Samozrejme, nie vždy sa dejiny určitej rezidencii spájajú s príbehom o mimoriadnej rodine, krvavom hospodárovi alebo inom dlhom a sofistikovanom príbehom. Občas k významu sídla prispel iba talentovaný architekt, ktorý svojím dielom – jeho originalitou, krásou alebo autentickosťou – stlmil iné spojené s budovou príbehy a osoby.  

Trasa chodníka:

Chodník vedie cez tieto okresy (poľ. powiaty) a obce:

powiat oświęcimski – Bulowice, Graboszyce, Osiek, Polanka Wielka, Poręba Wielka, Zator; powiat wadowicki – Andrychów, Brody, Gorzeń Górny, Inwałd, Lanckorona, Paszkówka, Spytkowice, Stryszów;

powiat myślenicki – Krzyszkowice, Krzywaczka, Sieraków;

powiat suski – Sucha Beskidzka; powiat limanowski – Laskowa;

powiat nowotarski – Czorsztyn, Frydman, Łopuszna, Niedzica;

powiat nowosądecki – Nawojowa, Rożnów (zamek i dwór);

powiat gorlicki – Bobowa, Gorlice, Jeżów, Ropa, Siary, Szymbark, Zagórzany.

]Priezviska/rody, ktoré sú uvedené viackrát alebo vyžadujú dlhší popis :  ]

Henrietta Ewa Ankwiczówna

Henrietta Ewa Ankwiczówna (1810–1879) bola dcérou poľského grófa  a láskou Adama Mickiewicza, z ktorým sa zoznámila v Ríme. Pretože lepšie poznala  mesto, bola sprievodkyňou mladého básnika. Ich vzťah zakončila intervencia Henriettinho otca – grófa Stanisława  Ankwicza, ktorý nepovažoval Mickiewicza za hodného dcérinej ruky. V máji 1836 sa vydala za grófa Stanisława  Sołtyka, s ktorým bývala v obci Graboszyce. Mickiewicz venoval  svojej láske dve básne: Do H*** a Do mego cziczerone. Navyše Henrietta Ewa Ankwiczówna bola prototypom Ewy Horeszkwny z knihy Pan Tadeusz a Evy z drámy Dziady cz. III.

Bobrowsci z erbu Jastrzębiec

Rodina Bobrowských na začiatku 19. storočia kúpila statky neďaleko mestečka Osvienčim (dnes táto oblasť patrí do okresu powiat wadwicki). Bola to rozsiahla oblasť s dedinami a dvormi. Jej názov „klucz andrychowski“ bol odvedený od obci Andrychowo.

V Andrychowe Bobrowsci bývali do konca 2. svetovej vojny. Po páde režimu v 90. rokoch boli im ich majetky vrátené. V obci Inwałd, ktorá takisto patrila do andrychowského územia, bol postavený klasicistický zámok. V obci Poręba Wielka bol taktiež členom rodiny Bobrownických postavený zámok podľa projektu Franciszka Maria Lanciho.

.    

Kasper Castiglione

Kasper Castiglione bol syn Mikołaja Castiglione z Florencie, ktorý bol pozvaný do Krakova pre stavbu Žigmundovej kaplnky na Waweli (kaplica Zygmuntowska na Wawelu). Kaspar prostredníctvom manželstva s Jadwigou z rodiny Słubských sa stal členom  šľachtickej rodiny. Vďaka týmto vzťahom a značnému majetku v roku 1564 získal nobilitáciu a stal sa nositeľom erbu Orol (Saszor). Spolu s prijatím do šľachtického stavu nadobudol priezvisko Suski. Kasper Suski bol majiteľom obci Stryszów a Sucha Beskidzka, v ktorej začal stavbu hradu.    

Gładyszovci z erbu Gryf

V polovici 14. Storočia kráľ Kazimír Veľký  (Kazimierz Wielki) venoval lesné statky v doline Ropy rytierovi Janovi Gładyszovi  z erbu Gryf. Na udelenom teréne Gładyszovci umiestnili niekoľko dedín, a  existujúce skôr sídlisko Szymbark nadobudlo mestské privilégia. Vďaka tomu vznikla celá rozsiahla oblasť s názvom „szymbarské územie“. Z dôvodu blízkeho susedstva mesta Gorlice, ktoré bolo situované na obchodnej ceste, Szymbark postupne strácalo význam a konečne prišlo o mestské privilégia. Gładyszovci riadili „szymbarské územie“ do začiatku 17. storočia. 

Louis Nicolas Hammerling

Hammerling bol dosť kontroverznou postavou. Poliak židovského pôvodu, ktorý v mladosti emigroval do Spojených štátov, kde prijal katolícky krst.  V 1920 roku sa vrátil do Poľska a začal pôsobiť vo hnutí  Wincentego Witosa v Poľskej ľudovej strane „Piast“, vďaka čomu sa stal senátorom. Ako sprostredkovateľ rozhovorov medzi  Poľskou ľudovou  stranou „Piast“ a predstaviteľmi pravice prispel k uzavretiu dohody vo Varšave v 1923 roku. Dohoda zvaná  „lanckoroński pakt“  (názov pripomína skutočnosť, že v tom čase prišlo k nákupu Hammerlingom obci Góra Zamkowa spolu so zrúcaninami hradu v Lanckorone). V dôsledku dorozumenia bolo vytvorená vláda Wincentého Witosa. Rokovania pred podpísaním dohody uskutočnili sa v sídlisku Hammerlinga – vo dvore v Brodoch.

            Po odhalení  jeho neznámej minulosti v Amerike Hammerling rezignoval z pôsobenia na politickej scéne, predal majetok Učiteľskému zväzu štátnych škôl v Poľsku (skôr lanckoronskú časť majetku odpredal magistrátu v Lanckorone) a opäť odišiel do Ameriky, kde v roku 1935 zahynul, keď vypadol z okna hotelového mrakodrapu v New Yorku.

Franciszek Maria Lanci

Franciszek Maria Lanci (1799–1875) je pochádzajúci z Talianska známy architekt,  ktorý prišiel do Poľska na pozvánku rodiny Małachowských, pre ktorých sa venoval prestavbe rezidencii v obci Końskie. V 30. rokoch plnil úlohu stavebníka akademických budov v Krakove, a zároveň bol spoluautorom sarkofágu Tadeusza Kościuszka. V tomto období prestavil tiež hrady lokálnych  veľmožov. Hrady vzniknuté podľa jeho projektu sú sídla v obciach: Zagórzany, Osiek, Zator a Poręba Wielka.

            Od roku 1844 archotekt býval vo Varšave, kde okrem iného pracoval pri prestavbe zámku vo Wilanowe.

Rod Larischov

Larischovia boli aristokratická rodina, ktorá prišla do Malopoľska za Sliezska už vo 13. storočí.   Ich predkovia pochádzali z rakúskeho Tirolska a vlastnili palác Fragstein – je to pôvod ich erbu, ktorý je v Poľsku neobvyklý. Erb predstavuje dva nože typicky používané počas vinobrania a medzi nimi vinič. Rodinný erb Larischov je možne pozrieť okrem iného v zámku v obci Bulowice. K ich majetku patril napríklad Larischov zámok v Krakove, hrad v Bulowiciach, zámok v Osieku alebo zámok v Zebrzydowiciach.

Porębsci z erbu Kornicz

Rod Porębských  z erbu Kornicz je rodina majúca svoje korene v stredoveku. Vlastnila značné majetky v osvienčimskej oblasti. Od 15. storočia patrila im Poręba Wielka, ktorej skorší názov bol  Sępnia a v súčasný  je odvedený od rodiny Porębských. Majetok rodiny obsahoval aj oblasti v Grojcu a Osieku. Obsah a veľkosť ich majetkov stále sa menili, boli predávané alebo prenášané na iných členov rodiny... V 17. storočí Poremským patrili aj Graboszyce. Z tejto rodiny pochádzal okrem iného Stanisław Porębski, autor prevej mapy Osvienčimského kňazstva a Zatorského.