„Soľná trasa” Trasa I Dobczyce – Myślenice – Jordanów - Rabka Zdrój - Nowý Targ–Czarny Dunajec aj Jabłonka - Orawka

Zo začiatku sa soľ získavala zo soľného roztoku (tento štýl ťažby je potvrdený z územia Malopoľska). V druhej polovici 13. storočia sa po objavení ložísk v Bochni a Veličke, otvorila nová kapitola v histórii poľskej soli. Nálezisko soli predstavovalo hlavné prírodné bohatstvo poľského štátu až do jeho rozdelenia.

Soľné ložiská sa tiahnu od Tešína v Sliezsku po vonkajší okraj východných a západných Karpát, cez Bukovinu, okraje Moldavska a Valašska až do Campiny na juhu Rumunska. 

Soľ získavaná vo Veličke a Bochni, tvorila dôležitý predmet obchodnej výmeny po celej krajine, ale aj v zahraničí. Predávala sa v Krakove, odkiaľ sa začínala vyvážať. Vozy naložené kamennou soľou, jazdili po hlavných obchodných trasách, ktoré sa kryli so sieťou verejných ciest. V stredoveku sa kráľ Kazimír Veľký zaslúžil o posilnenie obchodu so soľou s Uhorskom a oživil tak celú obchodnú výmenu. Cez oblasť Karpát (o ktorej sa tu bude rozprávať), viedli trasy na Oravu a Spiš cez Myślenice, Jordanów, Jabłonku a Twardoszyn. Využívala sa tiež cesta z Krakova alebo Veličky cez Dobczyce, Mszanu Dolnú, Klikuszowú a Nowý Targ. Soľ putovala aj po hlavnej uhorskej trase, ktorá viedla cestou z Krakova cez Bochniu, Czchów, Nowý Sącz alebo Rytro do Piwnicznej, a ďalej do Ľubovne, Levoče, Prešova a Košíc. Vývoz soli do Uhorska skončil v druhej polovici 17. storočia, z dôvodu vojen a zastaranej colnej politiky.

Na prezentovanej trase sa nachádzajú miesta ležiace na hranici Karpatskej mapy dobrodružstva, ktorých história sa viaže s fungovaním dávnych obchodných ciest, ktorými sa prevážala soľ. Alebo sa tu nachádzajú miesta, kde sa soľ získavala z roztokov. Bohužiaľ tu už neexistujú žiadne priame pamiatky spojené s históriou soli. Najdôležitejšie miesta, objekty a pamiatky spojené so soľnými dejinami sa nachádzajú vo Veličke a Bochni, ktoré ležia za hranicami našej mapy (preto ich len spomenieme).

Mimo hranice Karpatskej mapy dobrodružstva sa nachádzajú dve miesta, veľmi dôležité pre históriu soli v Malopoľsku, kde tiež nájdeme mnoho reprezentatívnych pamiatok (hovoríme samozrejme o Veličke a Bochni).

Panujú v nich príhodné podmienky pre ťažbu soli. Jej objav v stredoveku znamenal začiatok príbehu o jednej z najvýznamnejších historických ekonomických aktivít v Poľsku, akou boli Krakovské župy. Ich organizácia sa opierala o listiny kráľa Kazimíra Veľkého z roku 1368, ktoré prakticky platili až do 17. storočia. Náleziská patrili kráľom a soľ bola jedným z  kráľovských regálov, rovnako tak ako výnosy z jej ťažby patrili kráľovskej pokladni. Za ťažbu soli zodpovedali tzv. župníci, menovaní do úradu už od polovice 13. storočia.

Mimoriadnou pamiatkou je komplex Soľné nálezisko vo Veličke (ul. Daniłowicza 10, Velička) známy po celom svete. Nálezisko sa nepretržite používalo po celé stáročia. Bolo v ňom vyrazených deväť podlaží, viac než 2000 komôr a cesty, ktoré dohromady majú takmer 300 km.

Zaujímavé expozície ponúka Múzeum Krakovských žúp – Župný hrad a Banícka rezervácia s najstaršou šachtou vo Veličke (ul. Zamkowa 8, Velička). Vo veličskom hrade sídlilo ústredie náleziska od konca 13. storočia až do roku 1945. Múzeum predstavuje jednu z najväčších baníckych výstav v Európe, ktorá je rozmiestnená v 17 pôvodných štólach. Môžete navštíviť expozíciu s najstaršou štólou z polovice 13. storočia, v ktorej boli nájdené predmety späté s ťažbou.

Bochnia je mesto, ktoré má viac než 800 rokov (najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1198). Práve tu bola v roku 1248, po prvýkrát v Poľsku, nájdená kamenná soľ a v roku 1251 sa začalo s jej ťažbou. Soľ sa natrvalo vpísala do histórie mesta a naďalej má vplyv na jeho charakter. V Bochni môžete navštíviť soľné náleziská (ul. Solna 2, Bochnia; tel.(+48)146153600) ponúkajúce zvedavcom podzemnú turistickú trasu. Tá sa skladá z niekoľkých bodov, z ktorých každý má svoju bohatú históriu. Jedným z nich je štóla Sutoris, razená v polovici 13. storočia. Práve s ňou sa viaže slávna legenda o prsteni sv. Kingy, pripisujúca jej objavenie zázračnému nájdeniu klenotu, ktorý hodila kňažná do štóly v uhorskom Máramaru. V roku 1847 bola nad štólami inštalovaná prvá veža náleziska poháňaná parou. Dnešné stavby nad štólami, pochádzajú zo začiatku 20. storočia a sú vystavané v neskoro historizujúcom štýle so secesnými prvkami. V Bocheńskom nálezisku môžeme vedľa štôlní, komunikačných traktov a komôr vidieť aj peknú kaplnku sv. Kingy s dreveným oltárom a soľnými sochami svätých z druhej polovice 19. storočia a kaplnku Passionis založenú baníkmi v roku 1709, v komore Rozpora pochádzajúcej z 16. storočia. Ponuka nálezísk sa zmodernizovala vďaka podzemnej multimediálnej expozícii, v ktorej sa môžu zvedavci dozvedieť viac o rozvoji baníckej techniky a o povolaní baníkov.

Trasa I:

Dobczyce – Myślenice – Jordanów - Rabka Zdrój - Nowý Targ–Czarny Dunajec aj Jabłonka - Orawka