Rozprávači z hôr - trasou karpatskej fantázie

Mágia karpatských príbehov

Kedysi zasadali každý večer obyvatelia dediniek spoločne - pri teple mesiaca pri ohnisku a v tí chladnejší v izbe pri peci - aby si pripomenuli staré povesti. Rozprávali si príbehy o "obavách" a čaroch, storočné básne a legendy, povesti o nadprirodzených bytostiach a neobvyklých javoch... A na veselú nôtu zahrali šteklivé príbehy a historky vzťahujúce sa ku každodenným udalostiam.

V karpatských príbehoch pretrval magický pohľad na svet, ktorého zdroj siaha až do pohanských dôb. Potreba poznať a pochopiť svet zrodila pokusy o vysvetlenie nepochopiteľných javov. Všetko to, čo sa vymykalo logike, sa dočkalo interpretácie magickým spôsobom. Predtým, než spolu s vývojom civilizácie začala odpovede na tieto záhady poskytovať veda, poskytovali tieto viery hybnú silu nadprirodzeným bytostiam.

Všetky tieto príbehy pretrvali - predávané z pokolenia na pokolenie - vďaka silnej tradícii ústneho tradovania. Dnes mágiu rozprávaného nahradili technologické novinky, zakladajúce svoju moc na hypnotizujúcej sile príbehu zosnovaného vo filmoch, hrách, komixoch apod. Ale príbehy prezentované na monitore počítača, čím ďalej tým viac pohlcujú mladých na úkor historiek vykladaných deduškami a pradeduškami. Preto je o to viac potrebné vypraviť sa do týchto zákutí, kde sila ľudovej predstavivosti koexistuje s tým, čo je vedecké a racionálne.

Poslední rozprávači

"Rozprávači z hôr - trasou karpatskej predstavivosti" to je cesta karpatskej fantázie, ktorá vás má nielen nalákať k navštíveniu konkrétnych miest na trase, ale aj k odhaľovaniu duchovnej tradície Karpát ukrytej v starých príbehoch.

Na trase nájdeme rozprávačov, ktorí si obvykle ako jedni z posledných pamätajú staré legendárne rozprávanie plné divov a výplodov magickej predstavivosti.

Príbehy, rozprávanie a rozprávky naplňovali magické obrady a rituály opierajúce sa o ľudovú víziu sveta. Sú to histórie utkané zo zlomkov rôznych tradícií: pohanské, katolícke, regionálne a lokálne. Staroslovanská mytológia je preplnená magickými bytosťami, tajomnými lesmi, riekami a horami, jaskyňami, temnými roklinami, močiarmi alebo zrúcaninami starých stavieb. Privolávala k životu starostlivých aj zlostných duchov, dávala magické rysy rituálom a obradom.

Katolícka viera - predsa tak silná na poľskom vidieku - ich nedokázala úplne vykoreniť, ale formovala presvedčenie o koexistencii a súboji síl dobra a zla.

A tak tieto dve tradície spoluutvárajú nezvyklú ľudovú optiku, kde viditeľnou skutočnosťou preniká tajomno, to čo je hmotné, sa prelína s magickým a dobrí duchovia so zlými démonmi.

Staré povesti - dnes zapadnuté prachom - stále obývajú zákutia ľudovej predstavivosti. Pre celý karpatský región je spoločné široké spektrum démonických predstáv. Horské húštiny tvorilitienistú a zlovestnú krajinu obývanú svetom duchov, démonov a zatratencov.

Nadprirodzené bytosti a zjavenia mali veľký vplyv na každodenný život, ľudia hľadali záchranu a radu u tých, ktorí mali prístup k tajomným znalostiam. Prostredníci - medzi tým, čo je magické, a tým, čo je viditeľné - sa stali miestni čarodejníci a černokňažníci. O tých nebola v Karpatoch núdza. Osoby zaoberajúce sa mágiou bývali často videní počas tajomných obradov alebo v lesných húštinách, kde zbierali bylinky pre svoje receptúry. Najľahšie ich bolo stretnúť na sv. Vojtecha, keď mali čary najväčšiu moc v roku.

Na poľsko-slovenskom pohraničí sa dochovalo mnoho príbehov o čarodejníkoch a kúzelníkoch, ktorí dokázali uhranúť ale aj odčiniť zlé kliatby. I o tom si vypočujeme počas putovania cestami trasy "Rozprávači z hôr" .

Na trase...

Dnes sa svet zmenil. Večerné príbehy nahradzujú seansy pred televízorom a magickú víziu sveta vedecké závery. Aj napriek tomu sa príbehom pod karpatskou strechou darí dobre. Poznáme tie z pohraničia poézie o dušiach a černokňažníkoch, strašné, obsahujúce morálnevarovanie, aj veselé historky. Karpatská ľudová slovesnosť je nesmierne krehký a cenný materiál, utkaný zo zlomkov starých vier a magických predstav.

                Na trase odhalíme stále živé histórie - nepochádzajúce z literárnych diel, ale zo zákutia pamäte obyvateľov Karpát!

Pripomenúť musíme aspoň príbeh o tylickej čarodejnici, ktorú v Tyliczi poznajú takmer všetci... Orynu Pawliszanku – údajnú čarodejnicu –  obžalovali z čarodejníctva a modloslužobníctva. O vine krásnej dievčiny malo svedčiť zbieranierosy z trávy do magických nápojov, alebo uhranutie dobytka, ktorý mal pod vplyvom jedného pohľadu stratiť mlieko. Ajnapriek mučeniu Oryna nepriznala svoju vinu. Ale bola uznaná vinnou - a zhorela na hranici. Niektorí majú podozrenie, že Oryna čarodejnicou nebola a tak strašný trest zaplatila za svoju krásu, ktorá okúzľovala miestnych mužov a dráždila závistlivé ženy. O sile ľudovej tradície sa obyvatelia Tylicza presvedčili v r. 2011, keď bola v archíve v Krakove nájdená "Kniha mesta Tylicza" a v nej dokumentácia procesu s Pawliszankou... Doteraz jej bol prisudzovaný bájny pôvod a pri tom tylická čarodejnica skutočne žila!

Pohraničie prekypovalo nielen čarodejnicami ale aj mágmi a černokňažníkmi. Dokonca ich - ako miestni dodnes spomínajú - nie raz navštevoval sám diabol... Od Sądeckých Beskýd po Tatry sahovorilo o knihe zaklínadiel, ktorej autormi boli slovenskí mágovia.  Raz sa mala dostať na poľské územie, kde vďaka jej nešťastnému použitiu došlo k vyvolaniu samotného diabla. To bolo tak: počas veselého rokovania jeden z hostí prečítal zaklínadlo z koženej knihy a nebo náhle rozžiaril blesk. K domu prišiel kočiar ťahaný koňmi s čiernymi zlatom okovanými ojami a s diabolskou družinou... - ako táto návšteva dopadla sa dozviete počas putovania trasou "Karpatských rozprávačov […]”.

O mágoch a zakliatiach dodnes kolujú povesti v dedinách Gorcov a Pienín - pretože, ako je známe, čím hlbší les, tým hustejšie ho zaľudnili všelijakí démoni a tajomné bytosti.  Zastavíme sa v Ochotnici Dolnej, aby sme si vypočuli o tom, ako vznikli hory a aké tajomstvo ukrývajú. Na horských trasách môžeme údajne naraziť na zbojníkmi ukryté poklady, ale neopatrných môžu zviesť lesní démoni...

V karpatských osadách miestni ešte stále spomínajú, pre aké všelijaké kúzla sa ľudia vypravovali na horské lúky za bačami - tí údajne boli majstri tajomných náuk... Pastierske povesti a rozprávanie poznáme v  Łomnici (Sądecké Beskydy).

V Szymbarku (Niské Beskydy) sa dozvieme, kedy sa otvára tajomný poklad v podzemí hradu Gładyszów, a rozprávačka z Biecza(Ciężkowické pohorie) nám bude vykladať o vodníkoch v rieke Rope a o vešticiach, ktoré bývali v lesoch. Bolo to v dobách, kedy boru vládla čarodejnica, ktorej utkali pavúky hrad zo strieborných nití. Raz miestni dedinčania, ktorí tadiaľ prechádzali lesom, zobrali veštici magické sánky, na ktorých prechádzala Karpatmi. Stretol ich smutný osud, sánky sa nechceli zastaviť, bez prestania jazdili, až nešťastníci zomreli...

A na koniec, aby to nebolo tak strašné a urobilo sa veselšie, si vypočujeme lažské rozprávanie...