„Prúdiace Karpaty”

DOBRÉ RADY

Ako sa na trase vyvarovať nežiaducich pádov?

Putovanie dnom horského potoka pripomína gymnastiku na ľadovej a pohyblivej lezeckej stene. Mokré balvany sú neobyčajne klzké a často nestabilné. Každý krok si je potreba starostlivo  rozmyslieť, skontrolovať, či sa pod vrstvou suchého lístia neukrýva nepríjemné prekvapenie.

Pád môže mať závažné následky. Preto odporúčame venovať zvláštnu pozornosť skalám porasteným kobercom v tieni rastúcich machov. Dokonale absorbujú vodu. Kameň s machom sú slizkou kĺzačkou. Prekonanie stometrového úseku potoka v ťažkom teréne môže občas zabrať až pol hodiny.

Miesta navrhnuté na prechod boli zoradené podľa komplikovanosti: od ľahko dostupných objektov po divoké – nedostupné, vyžadujúce úsilie a skúsenosti s korytami potokov. Výprava touto prvou trasou umožňuje začínajúcemu vodolezcovi získať minimálne skúsenosti pred zahájením objavovania výrazne komplikovanejších miest.

Kedy je najlepšie vydať sa na cestu potokom?

Najlepšou dobou na výpravu je začiatok jari, kedy sa roztápa sneh a voda klesne a získa priezračnú farbu. Stromom ešte nenarástlo lístie a v niekedy hlbokej rokline je dostatok slnečného svitu. O niekoľko týždňov neskôr stromy obrastené lístím zabránia prístupu svetla a trasy putovania sa stanú tmavými a tienistými. Aj to má svoje kúzlo. V dobe najväčších letných horúčav tu získame úľavu a ochladíme sa. Doba pre výpravu je aj neskorá jeseň. Toto obdobie ale od cestovateľa vyžaduje zvláštne sústredenie a opatrnosť: spadané lístie maskuje vyvrátené stromy a zosunutú pôdu. V zime sa odporúča odpočinok alebo nanajvýš prechádzky po brehu obľúbeného potoka.

Nevyhnutné vybavenie

Najdôležitejšou súčasťou vybavenia sú topánky. Na jeseň a v zime sa dobre osvedčili nad koleno siahajúce gumové rybárske čižmy – nevyhnutne so značkovou protišmykovou  podrážkou. Vysoké rybárske čižmy síce dobre chránia pred vodou, ale sú trocha nepohodlné. Počas letných horúčav postačí ľahká treková obuv, ktorú možno rýchle vyzuť a prekonať hlbšie úseky naboso.

Zo skúseností vyplýva, že je rozhodne lepšie zdolávať potok nahor, proti prúdu, pretože opačný pohyb môže spôsobiť, že rýchlo tečúca voda bude putujúcim občas podrážať nohy. Voľba je však samozrejme otázkou zvyku a komfortu.

Zvyšné prvky vybavenia sa v ničom nelíšia od štandardného vybavenia turistu na horských trasách.

Ako poznať, ktorá voda je čistá a vhodná na kúpanie?

Hlbšie miesta v horúcich dňoch lákajú na kúpanie, ale ten závisí na kvalite vody. V tejto chvíli sme narazili na záležitosti, veľmi dôležité pre každého „obojživelného” cestovateľa: na kvalitu vody. V celom Malopoľsku je vody, ktorá má najvyššiu triedu čistoty, a ktorú je možné piť priamo z rieky alebo potoka, len stopové množstvo. Prevažujúci (a bohužiaľ veľký) zvyšok predstavujú bakteriologicky znečistené vody, ktoré musia byť upravované. Nie je tu čas, ani priestor pre vysvetľovanie dôvodov a príčin. Je to síce hanba, ale nemožno  ju tajiť.

Pri každom z potokov na nami navrhnutej trase bude uvedená informácia o kvalite vody a možnosti užiť si osviežujúci kúpeľ. Pravidelné štátne sledovanie povrchových vôd Malopoľska zahrňuje len vybrané úseky väčších riek a tu popisované potoky neboli nikdy kontrolované. Základným kritériom čistoty vody používaným na našej trase je prítomnosť (alebo absencia) stálej zástavby v povodí potokov. Žiadne domy, znamená žiadni ľudia a teda aj hlavné zdroje znečistenia. Predstavujú tak istú záruku čistoty vody. Pre bystrých a prírodou obrúsených cestovateľov odporúčame pozorný pohľad na dno vody. Pokiaľ je pod kameňmi vidieť mnoho lariev potočníkov vo valcovitých schránkach, rýchlo behajúcich a strašidelne vyzerajúcich „fúzatých” lariev podeniek a pošvatiek, je voda čistá. Čím menej života pod balvanmi, tým skôr musíme mať podozrenie na dočasné alebo trvalé znečistenie pritekajúce z okolitých domov.      

DOBRÉ RADY

Ako sa na trase vyvarovať nežiaducich pádov?

Putovanie dnom horského potoka pripomína gymnastiku na ľadovej a pohyblivej lezeckej stene. Mokré balvany sú neobyčajne klzké a často nestabilné. Každý krok si je potreba starostlivo  rozmyslieť, skontrolovať, či sa pod vrstvou suchého lístia neukrýva nepríjemné prekvapenie.

Pád môže mať závažné následky. Preto odporúčame venovať zvláštnu pozornosť skalám porasteným kobercom v tieni rastúcich machov. Dokonale absorbujú vodu. Kameň s machom sú slizkou kĺzačkou. Prekonanie stometrového úseku potoka v ťažkom teréne môže občas zabrať až pol hodiny.

Miesta navrhnuté na prechod boli zoradené podľa komplikovanosti: od ľahko dostupných objektov po divoké – nedostupné, vyžadujúce úsilie a skúsenosti s korytami potokov. Výprava touto prvou trasou umožňuje začínajúcemu vodolezcovi získať minimálne skúsenosti pred zahájením objavovania výrazne komplikovanejších miest.

Kedy je najlepšie vydať sa na cestu potokom?

Najlepšou dobou na výpravu je začiatok jari, kedy sa roztápa sneh a voda klesne a získa priezračnú farbu. Stromom ešte nenarástlo lístie a v niekedy hlbokej rokline je dostatok slnečného svitu. O niekoľko týždňov neskôr stromy obrastené lístím zabránia prístupu svetla a trasy putovania sa stanú tmavými a tienistými. Aj to má svoje kúzlo. V dobe najväčších letných horúčav tu získame úľavu a ochladíme sa. Doba pre výpravu je aj neskorá jeseň. Toto obdobie ale od cestovateľa vyžaduje zvláštne sústredenie a opatrnosť: spadané lístie maskuje vyvrátené stromy a zosunutú pôdu. V zime sa odporúča odpočinok alebo nanajvýš prechádzky po brehu obľúbeného potoka.

Nevyhnutné vybavenie

Najdôležitejšou súčasťou vybavenia sú topánky. Na jeseň a v zime sa dobre osvedčili nad koleno siahajúce gumové rybárske čižmy – nevyhnutne so značkovou protišmykovou  podrážkou. Vysoké rybárske čižmy síce dobre chránia pred vodou, ale sú trocha nepohodlné. Počas letných horúčav postačí ľahká treková obuv, ktorú možno rýchle vyzuť a prekonať hlbšie úseky naboso.

Zo skúseností vyplýva, že je rozhodne lepšie zdolávať potok nahor, proti prúdu, pretože opačný pohyb môže spôsobiť, že rýchlo tečúca voda bude putujúcim občas podrážať nohy. Voľba je však samozrejme otázkou zvyku a komfortu.

Zvyšné prvky vybavenia sa v ničom nelíšia od štandardného vybavenia turistu na horských trasách.

Ako poznať, ktorá voda je čistá a vhodná na kúpanie?

Hlbšie miesta v horúcich dňoch lákajú na kúpanie, ale ten závisí na kvalite vody. V tejto chvíli sme narazili na záležitosti, veľmi dôležité pre každého „obojživelného” cestovateľa: na kvalitu vody. V celom Malopoľsku je vody, ktorá má najvyššiu triedu čistoty, a ktorú je možné piť priamo z rieky alebo potoka, len stopové množstvo. Prevažujúci (a bohužiaľ veľký) zvyšok predstavujú bakteriologicky znečistené vody, ktoré musia byť upravované. Nie je tu čas, ani priestor pre vysvetľovanie dôvodov a príčin. Je to síce hanba, ale nemožno  ju tajiť.

Pri každom z potokov na nami navrhnutej trase bude uvedená informácia o kvalite vody a možnosti užiť si osviežujúci kúpeľ. Pravidelné štátne sledovanie povrchových vôd Malopoľska zahrňuje len vybrané úseky väčších riek a tu popisované potoky neboli nikdy kontrolované. Základným kritériom čistoty vody používaným na našej trase je prítomnosť (alebo absencia) stálej zástavby v povodí potokov. Žiadne domy, znamená žiadni ľudia a teda aj hlavné zdroje znečistenia. Predstavujú tak istú záruku čistoty vody. Pre bystrých a prírodou obrúsených cestovateľov odporúčame pozorný pohľad na dno vody. Pokiaľ je pod kameňmi vidieť mnoho lariev potočníkov vo valcovitých schránkach, rýchlo behajúcich a strašidelne vyzerajúcich „fúzatých” lariev podeniek a pošvatiek, je voda čistá. Čím menej života pod balvanmi, tým skôr musíme mať podozrenie na dočasné alebo trvalé znečistenie pritekajúce z okolitých domov.