Synagógy, cintoríny a pamätníky holokaustu, to sú najviac vidieteľné ale nie jediné stopy po karpatských Židoch... Židovská menšina – v Malopoľsku je prítomná už od stredoveku a od XVIII storočia sa Židia usadzujú v hojnom počte na základe privilégií ďaľších poľských vládcov – práve toto zanechalo stopy na lokálnej kultúre a hospodárstve.
To Židom vďačíme za populárne regionálne produkty, okrem iného lackú slivovicu a bobovské čipkové paličky. Židovská postava do dnes robí spoločnosť obradom, ktoré vychádzajú z ľudovej tradície. Bobová, Hríbov a Gorlice – miesta, ktoré sú zviazané z kultom cadykov – neustále priťahujú chasydzkých pútnikov z rôznych kútov sveta. Nový Sač, kde žil slávny rabín Chaim Halberstam, je uznávaný kvôli svätému mestu.
Židia, do miest a mestečiek, ktoré boli zničené vojnami a živelnými pohromami, prichádzali aby zvýšili upadajúci obchod. Rýchlo zdominovali Nový Sač. Často to vyvolávalo nechuť a odpor zo strany ne-Židov. Najdôležitejšie antyžidovské nepokoje, ktoré mali ekonomický základ, sa prehnali cez sadecké mestá a dediny v júny roku 1898 a boli zrabované židovské obchody a domy.
Na Sadecčižne väčšia časť židovskej spoločnosti bývala v mestách – najviac však v Novom Sači, Bobovej a v Hríbove, čo predstavovalo viac ako 1/3 obyvateľov. Menšie skupiny izraelského ľudu boli v Mušine, Starom Sači, Krynici a Pivničnej. V sadeckých dedinách žilo len niekoľko židovských rodín. Tam kde skupiny židov boli najväčšie, sa tvorili obce, stavali sa synagógy, školy a cintoríny.
Pre žijúcich vedľa Poliakov, Rusínov a Nemcov boli Židia iní, cudzí. Iná židovská kultúra, predovšetkým religijná a jazyková, im bránila v ich poznaní a porozumení, podporovala vytváranie stereotypov.