zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Chodník charakteristických vôní a chutí Karpát

Okrem toho, čo vidíme a počujeme, vplýva na nás mnoho iných činiteľov: teplota, vietor, vôňa a chuť. Vôňa môže pochádzať z prírodných zdrojov, ale aj zo sféry kultúry a každodenného života ľudí. Chuť taktiež pochádza z prírodného a kultúrneho prostredia – v Karpatoch silne so sebou prepojených. Katalóg a mapa vôní a chutí môžu pomôcť pri plánovaní cesty a hodnotení atraktivity mnohých miest.
Dôležité je, že tento aspekt našej zábavy s Karpatskou mapou možností je dostupný aj pre osoby s problémami so zrakom a fyzickou mobilitou. Čo viac, práve táto skupina osôb môže zvyšným osobám obrátiť pozornosť na vonno-chuťový aspekt poznávania sveta, ktorý nie je príslušne docenený!
viac

Chodník charakteristických vôní a chutí Karpát

Vôňa a chuť môže pochádzať z prírodných zdrojov, ale aj zo sféry kultúry a každodenného života ľudí. V Karpatoch sú tieto územia medzi sebou premiešané a prirodzeným spôsobom prítomné a citeľné.

 

Vôňa jedľových a jedľovo-bukových lesov vytvára podmienky pre existenciu karpatských kúpeľov a je časťou ich mikroklímy. Ak v karpatských kúpeľoch necítite vôňu lesa, ale namiesto toho cítite výpary automobilových spalín a smog z komínov, v takom prípade je potrebné toto miesto odstrániť z výletných trás za zdravím. Iba vo vôni zdravého, starého lesa sa ukrýva silné pôsobenie prchavých olejov uvoľňovaných zo stromov a látok nazývaných fytoncidy. V skratke to znamená, že tieto látky pôsobia na ľudský organizmus neuveriteľne blahodarným spôsobom: od zlepšenia nálady až po liečiace a posilňujúce efekty. Práve táto sféra životného prostredia má vplyv na to, že sa kúpele budujú v Krynici, Szczawnici, Bardejovských kúpeľoch a na mnohých iných miestach. Jedľové lesy, vďaka spomínanému pôsobeniu, majú vplyv na to, že atmosféra v nich a pri nich je liečivá a zbavená všetkých tzv. baktérií. Je oveľa čistejšia ako v najčistejšej nemocnici! Tento prekvapujúci fakt by Vás mal dostatočne presvedčiť o tom, aby ste svoju pozornosť obrátili aj na vône.

 

Vôňa riek a prameňov – má niečo spoločné s pohybom vzduchu a stálym okysličením vody. Intuitívne vieme, ktoré rieky alebo pramene sú živé, a v ktorých prúdi jedine fyzická látka s fyzikálno-chemickými parametrami H2O. Hnijúce bukové listy, kal a piesok na brehu rieky, zápach rašeliniska z horskej mláky: to všetko sa dá klasifikovať, rozoznať a zapísať do nášho katalógu. Pred tým ako budeme o organických látkach spojených s vodou uvažovať ľahkomyseľne, spomeňme si na liečivé zákroky založené na využívaní bahna, druhu rašelinného blata, ktoré sú vyhľadávaným, zriedkavým a nákladným bohatstvom. Skúsení pútnici sú schopní rozlíšiť druh snehu po jeho vôni... vôňa vody sa teda nekončí v letnej sezóne. 

 

Vôňa lúk je veľmi sezónnym javom. Lúky na jar voňajú inak a v lete dosahujú vrchol svojich vonných možností. Vôňa lúk sa úzko spája s dominujúcimi na nej druhmi a má priamy vplyv na chuť... prírodných, horských medov!

S vôňou lúčnych rastlín sa spája aj vôňa kvitnúcich stromov a kríkov: čremchy, čiernej bazy, lipy, šípkovej ruže a mnohých iných druhov. Kým sa na vôňu lúk pozrieme ľahkomyseľne, spomeňme si na alergie a problémy aké so sebou prinášajú. Niektorým vonným javom sa oplatí venovať osobitný výlet a odporúča sa navštívenie viac ako 100 hektárovej lipovej rezervácia na hore Mikowa v Muszyne na prelome júna a júla. Takýto výlet a poľovanie na vône budú určite hodnotným zážitkom.

 

Vôňa prameňov minerálnych vôd je úžasným cvičením počas návštevy karpatských kúpeľov nazývaných aj „zdroje“ (od liečivých prameňov minerálnych vôd). V južnom Malopoľsku sa nachádza približne 20 % všetkých žíl minerálnych vôd v Poľsku a slovenské územie Karpát nie o nič chudobnejšie. Každý druh minerálnej vody má svoju vôňu a chuť: napíšte druh vody a opíšte pri nej svoje pocity! Dopíšte miesta, kde ste vodu vyskúšali a aký to bol prameň – divoký alebo v liečivej forme.

 

Vône tradičnej kuchyne to je jemná, ale aromatická vôňa údených sliviek, intenzívna vôňa údenia klobásy, ako aj jesenný zápach z ohnísk na medziach, v ktorých sa páli burina, zemiaková vňať a občas sa pečú zemiaky. S touto sférou vôní sa spája vôňa dreva, ktorým sa páli v dedinských peciach, ale aj nepríjemný zápach uhoľného prachu plného síry, ktorý je aj naďalej jedom pre nás všetkých.

 

Kde hľadať chute?

Oplatí sa označiť miesta, kde je možné ochutnať úžasné miestne jedlá. Takáto mapa sa pre nás určite stane základom pri plánovaní nasledujúcich ciest, a taktiež bude našou dokonalou nápoveďou pre iných. Poľsko-slovenské pohraničie je z hľadiska chutí skutočným rajom.

 

Chuť a obľúbené jedlá sú individuálnou otázkou – preto bude každý katalóg a mapa chutí Karpát vzácnou zložkou našej Mapy možností. Ako príklady uvádzame iba tie, ktoré sú podľa nášho názoru zaujímavé. Chceme Vás povzbudiť k tomu, aby ste na tejto trase dopisovali nové body – Vaše obľúbené.

Prajeme Vám milý prieskum a obšírny katalóg chutí a vôní Karpát.

 

trasa chodníka:

 

UPOZORNENIE! Kvôli ľahšiemu priblíženiu nášho návrhu na dobrodružstvo na chodníkoch s vôňami a chuťami Karpát opíšeme trasy: vonnú a chuťovú osobitne. Je ich však veľmi jednoduché spojiť do jedného chodníka s neuveriteľnými zážitkami.

 

PUKTY NA SZLAKU

 

Proponowany szlak zapachów Karpat:

 

 

 

  • Okolie Krynice (Wysokie Bereście) – vôňa lesov, vôňa minerálnych prameňov

 

 

 

  • Muszyna (mofeta v okolí Jastrzębika, lipová rezervácia)

 

 

 

  • Żegiestów (Poprad a Zdrój) – vôňa lesov a riek, ako aj minerálnych prameňov

 

 

 

  • Piwniczna (pramene v Kosarzyskach a Sucha Dolina do ubytovne / bačovho salaša na Obidzy (vôňa lúk, vône udiarní)

 

 

 

  • Szczawnica a prielom Dunajca (vôňa Dunajca, lúk, lesov a miestnej kuchyne)

 

 

 

  • Červený Kláštor (vôňa rieky a vôňa kuchyne s ovčou bryndzou a slovenským vínom)

 

 

 

  • Stará Ľubovňa (vôňa zamagurských jedál v Salaši u Franka)

 

 

 

  • Bardejov (vôňa interiéru v kostoloch, vôňa tradičnej kuchyne)

 

 

 

  • Bardejovské Kúpele (vôňa miestnej chuťovky tzv. oblátky – okrúhlych oplátok vyrábaných podľa miestnej receptúry)

 

 

 

  • Levoča (vôňa interiéru v pamiatkach, vôňa kuchyne s maďarskými vplyvmi)

 

 

 

 

 

Proponowany szlak smaków Karpat:

 

 

 

  • Stary Sącz

 

 

 

Na príklade Starého Sącza uvádzame mapu chutí (a určite aj vôní), ktorá pomôže pri vyhotovovaní Vášho katalógu.

 

Údené syry, bryndza a bunc, čiže produkty získavané z ovčieho mlieka, sú dostupné v Starom Sączy v stánkoch okolo námestia. Ak by však náhodou stánok chýbal (napr. v zime), v obchodoch s potravinami nájdete bryndzu vyrábanú mliekarňou v Novom Sączy. Treba si však pamätať, že skutočná ovčia bryndza je sezónnym produktom a neoplatí sa ju hľadať medzi októbrom a májom. Najlepšia je vraj jarná bryndza, májová, hoci z dôvodov, o ktorých sa neoplatí pripomínať, sa s ochutnávaním jarnej bryndze zo salašu oplatí počkať do júna.

 

Na ovocnom trhu pri námestí je mnoho miestnych produktov v podobe starých a chutných odmien ovocia, sezónneho lesného ovocia a hríbov. Dá sa tu nájsť aj pekné exempláre rozmarínu, ktorý – aj napriek tomu, že pochádza z Talianska – je povinným (popri aloe) prvkom tradičného ozdobovania parapetných dosiek a okna v domoch tejto časti Karpát.

 

 

 

Kráľovnou regionálnych produktov je nelegálna slivovica. Známa pod pseudonymom „łącka” pochádza nielen z Łącka, ale aj mnohých iných miest regiónu. Tento produkt však nemôže byť oficiálne propagovaný a jeho úspech je dôkazom účinnosti alternatívnej reklamy, čiže šepkanej a iných foriem tzv. guerilla marketingu. Ale to už je úplne iná téma vyžadujúca si dlhší pobyt na Sądecku.

 

 

 

Pri námestí uvidíme terasu a tabuľu Cafe Marysieńka (Rynek 12, www.cafemarysienka.pl, tel. č. 18/ 4460072, mobil: 604 572 543) a s určitosťou sa tam oplatí vojsť na: Máriine pirohy (Pierogi Marysieńki) (obľúbené jedlo kráľovnej Márie Kazimíry, milovanej ženy kráľa Jána III. Sobieského) s mäsovo-kapustovo-hríbovou plnkou a na dodatok s omáčkou z kuriek! Na dezert sa odporúča Pohár Márie (Puchar Marysieńki), čiže porcia zmrzliny s alkoholom. Pre hľadajúcich dojmy je aj šalát s pečeňou a grapefruitom, roštenka v omáčke s kurkami a samozrejme haličská povinná zostava, čiže káva s jablkovým koláčom na teplo s vanilkovou omáčkou. Reštaurácia je otvorená od 10.00 do 22.00 (od marca do septembra) alebo od 10.00 do 20.00 vo zvyšných mesiacoch. Do Cafe Marysieńka sa môžeme vybrať dokonca aj s veľkou rodinou, v sále sa zmestí približne 100 osôb.

 

 

 

Ak hľadáme menej kráľovské dojmy a zaujíma nás ozajstná miestna krčma, v takom prípade približne 100 m od vchodu do Reštaurácie Marysieńka (na tej istej strane námestia) nájdeme jedinú svojho druhu Gospodu Starosądeckú, nachádzajúcu sa v dome z XVIII st. (Rynek 16), v ktorom mala kedysi svoje sídlo mestská hasičská stanica, čiže „wachcymbra”. Nedávno obnovená budova s výnimočnou zmesou nástenných malieb a parohov jeleňa zachovala časť dávnej atmosféry! Krčma má pozdĺžny tvar s úzkymi miestnosťami, ktoré sa tiahnu po celej šírke budovy a končia sa vnútornou záhradou s niekoľkými lávkami postavenými pre pivárov. Krčmy takéhoto typu stretávame prakticky vo všetkých haličských mestečkách až po Košice (a ďalej v Maďarsku, kde príbytky tohto typu majú svojsky znejúci názov korcsma). Práve vďaka ich atmosfére sa vo svojej predstavivosti môžeme priblížiť k svojskej, ale ťažko definovateľnej a pritom charakteristickej nálade Karpát. Gospoda Starosądecka je aj v internete: www.starosądecka.pl a má svoje miesto dokonca aj na Facebooku!

 

 

 

Chutné jedlo nájdete aj vo veľkej a elegantnej Restauracji Staromiejskiej pri Rynku 18, ktorá kedy sa jej správcom stal žiaľ už nežijúci reštaurátor Pazgan (známy z odmeňovanej kuchyne Ratuszowej v Nowom Sączy) môže z úspechom konkurovať svojou úrovňou a interiérom s Reštauráciou Marysieńka. Kuchyňa nadväzuje na niekdajší Hotel Szczawnického, ktorý na tej istej strane Námestia viedol kedysi český majiteľ, ale jedlá aké podáva (maďarské, české, slovenské, sedmohradské....) to je kuchyňa CK, čo potvrdzuje aj na chodbe visiaci erb Haliča a Lodomerie. Ako to zdôrazňuje Wojtek Knapik, cestovateľ a animátor kultúry v Starom Sączy: knedle s guľášom sú vynikajúce, ale majstrovským dielom je najlacnejšie jedlo v celom menu – „fliačky s kapustou“. Veľmi dobré sú halušky s bryndzou, cesnaková polievka no a kvas vlastnej výroby, tak isto ako podpiwek (nápoj s tmavou farbou a sladkastou chuťou).

 

 

 

Ak máme chuť na niečo sladké, nemôžeme sa vyhnúť tradičnej cukrárni Jeziorek. Názov je odvodený od priezviska zakladateľa a majiteľa. Svojimi výrobkami vábi od roku 1937! Od roku 1956 sa nachádza na adrese Rynek 22 a podáva koláče, zákusky a zmrzlinu od 8.00 ráno do 18.00 (v lete) a do 16.00 (v zime). Do cukrárne je možné zavolať na tel. čísle 504 013 605 a objednávať si zákusky na donášku.

 

Idúc ďalej podľa hodinových ručičiek, asi po necelých sto metroch, sa ocitneme pred dverami obchodu s potravinami a lahôdkami „Miś”, ktoré sú časťou koncernu P. H. U. „Miś” (Rynek 2) zahŕňajúceho spomínaný obchod a Motel Miś (zozadu) s 11 izbami, prístupom k internetu, osobitnou kuchyňou a jedálňou pre hostí a záhradkou so zastrešenými miestami pre večerné stretnutia. Miestny koncern „Miś“ predstavuje v Starom Sączy inštitúciu s takmer kľúčovým významom, pretože obchod je otvorený do 23.00 (a sú plány na verziu nepretržitej prevádzky). Motel ponúka izby vzdialené od Námestia o 50 m (od vchodu do kláštoru Klarisiek o 300 m) a neobyčajne pohostinní hospodári sú ochotní splniť všetky priania hostí. Oplatí sa si to skontrolovať samostatne: www.motelikmis.pl / kontakt@motelikmis.pl (Krzysztof Janczura). Okolie motelu ozdobujú maľované a vyrezávané... medvede prirodzených rozmerov.

 

 

 

Pre kultúrnych prívržencov talianskych vplyvov (Starý Sącz bez pochyby hostil kupcov a poslov z Talianska a neraz tu nocoval profesor Baltazar Gąbka z Krakova na ceste do Krajiny pršiplášťov čiže do Karpát a teda za ním tu musel prichádzať tajný agent – Tajomný Don Pedro – Karramba) je tu aj dobré miesto na pizzu! Je to Chata – Pizzeria&Pub na ul. Daszyńskiego 22 (na tejto ulici sa nachádza vchod do kláštoru Klarisiek). Samozrejme, že to nie je chata, ale stará mestská budova nachádzajúca sa vzadu Domu na Dołkach s múzeom spolu so začarovanou záhradou susediacou s námestím a bankou (bankomat!). Chata ponúka takmer 20 rôznych druhov pizze v malej a veľkej verzii (veľká je naozaj veľká!), ale aj iné horúce jedlá, polievky, šaláty a jedlá z rýb. Haličská kuchyňa fusion to je zostava tradičnej polievky s názvom kapustnica (kwaśnica) a pizze pepperoni... Chata je otvorená od 10.00 do 22.00 (pon.-štv.) a do 24.00 (!) od piatku do nedele. Pizzu si je možné objednať na donášku a organizujú sa tu všelijaké príležitostné podujatia, stačí zavolať – 787 878 422.

 

 

 

Pre milovníkov vína je od štvrtku do soboty (medzi 17-23) dostupná Vináreň „Winne Grono” na ul. 11 Listopada 7. V interiéroch typického buržoázneho domu je možné ochutnať vína z celého sveta. Pozornosť si zaslúži stará, pamiatková vstupná brána do Vinárne.

 

 

 

  • Stara Lubovnia

 

 

 

Salaš u Franka v Starej Ľubovni a v nej zamagurský vyprážaný syr – jedlo známe všetkým, ktorí pravidelne navštevujú Slovensko. Iba tu je dostupný miestny variant aký nenájdete nikde inde ako v kultovej chate v Starej Ľubovni. Je to totiž syr, ktorý je dostupný iba sezónne. Určite treba ochutnať makové šúľance, ktoré sú v ponuke v niekoľkých chuťových verziách. Oplatí sa ochutnať aj tú s orechmi. Bryndzové halušky sú samozrejme štandardom, tak isto ako rôzne pirohy alebo gazdovské korýtko (pre všetkých labužníkov alebo pre skupinu maškrtníkov schopných vstrebať celú drevenú vaničku pastierskych zamagurských špecialít).

 

 

 

V cukrárňach nachádzajúcich sa vo väčšine na hlavnom námestí) alebo na korze sa oplatí vyskúšať úžasné preso s mliekom (alebo aj bez, kto ako má rád) – úžasne sa komponuje so zákuskom veterníkom, ktorý Poliakom pripomína rodný zákusok ptyś.

 

P.S. pre všetkých prišelcov z centrálneho Poľska: nie, nie je to krémeš, ani napoleonka – krémeš predsa nie je napoleonkou a vice versa. Pre viac informácií odporúčame, aby ste sa vybrali do akejkoľvek cukrárne na území Sądecka.

 

 

 

  • Lewocza

 

 

 

U Troch Apoštolov, Levoča, Námestie Majstra Pavla 11 – v tejto reštaurácii tešiacej sa dlhej sláve je možné ochutnať miestne špeciality (ako spišské bryndzové pirohy), ale aj úžasného pstruha. Pri príležitosti sa oplatí pozorovať stredoeurópsku C.K. gastronomickú kultúru, v ktorej obsluha čašníkmi sa riadi vekmi vypracovanou tradíciou. Čiastočne sa ju podarilo zachytiť Bohumilovi Hrabalovi v knihe Obsluhoval som anglického kráľa, známej aj vďaka úžasnej filmovej adaptácii Jiřího Menzla.



długość szlaku:
min wysokość:
max wysokość:

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!
Fotografie