V zjednodušení, pásmo alpínskeho vrásnenia je výsledkom pomalého približovania sa Afriky k severu. Tento pohyb trvá aj naďalej a aj napriek tomu, že ľudským okom nie je viditeľný, môžeme ho pozorovať napríklad pomocou GPS systému – špeciálne prijímače s vysokou presnosťou merania nachádzajúce sa na pozorovacích staniciach neustále registrujú svoju polohu počas veľmi dlhého obdobia. Následne, na základe výsledkov, je určovaná zmena polohy prijímača v priebehu niekoľkých rokov. Menej známou metódou je umiestňovanie špecializovaných prístrojov na obidvoch krídlach tektonického zlomu za účelom pozorovania zmeny namáhania a premiestňovania. Samozrejme, že je možné pozorovanie efektov súčasných tektonických pohybov aj v teréne. Žiaľ, spojenie geologickej stavby alebo geomorfológie s tektonikou nie je vždy jednoduché a samozrejmé. Spravidla, geologické štruktúry, ktoré vznikli následkoch súčasných tektonických pohybov, sú len veľmi ťažko pozorovateľné, a to hlavne preto, že podobné formy môžu veľmi často vzniknúť následkom úplne iných procesov. Najlepším polygónom na pozorovanie neotektonických javov sú z hľadiska na svoj takmer súčasný vek dnešné korytá a riečne osady – všetky tektonické deformácie (napr.: zlom a ohyby), ktoré je v nich možné identifikovať, sú od nich určite mladšie. Dodatočne, tok riečnych korýt je veľmi často podmienený miestnymi zdvíhacími alebo znižujúcimi pohybmi. V regióne Vonkajších, ako aj Vnútorných Karpát je možné pozorovať veľký počet javov svedčiacich o neustálej tektonickej aktivite tohto regiónu. V súvislosti s tým sa môžeme pokúsiť konštatovať, že vrásnenie sa ešte neukončilo(!).