zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

Levočské vrchy

Levočské vrchy boli osídlené v 13. storočí: za vznikom mestských sídel Levoča, Kežmarok a Ľubica stojí výrazný vplyv bohatstva spod zeme baníctva a rozvoj remesiel. viac

Štíty Levočských vrchov na severe Slovenska dosahujú výšku 1 000 –1 200 mn. m. (Siminy, Ihla, Repisko, Javorina). Najvyšším pohorím je Čierna hora (1 290 mn. m.).

Ako Tatry zatienili Levočské vrchy

Z masívneho chrbta flyšového pohoria vybiehajú na všetky strany rázsochy, ktoré bývajú oddelené hlbokými dolinami. Pohorie budujú vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Vlhké doliny Levočského pohoria pokrývajú smrekové lesy s prímesou jedle, na juhu a juhozápade oblasti sa rozprestierajú bukovo-dubové lesy s prímesou jedle. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, ktorý spôsobuje menej zrážok.

Tatári, Nemci, Valasi

S osídľovaním územia začalo slovanské obyvateľstvo v 7., no výraznejšie až v 13. storočí: uhorskí panovníci umožnili po ničivých tatárskych vpádoch usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom. Vplyv baníctva a remesiel stál za vznikom mestských sídel Levoča, Kežmarok a Ľubica. Obce Torysky, Repaše či Oľšavica boli dosídlené v 13. – 15. storočí valašským obyvateľstvom.

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!