Pieniny

Pieniny sa rozprestierajú na slovensko-poľských hraniciach na severe východného Slovenska a majú rozlohu46 kilometrovštvorcových. Na území Pienin sú vyhlásené národné parky: na poľskej strane je to Pieninski Park Narodowy (PPN) a na Slovenku je to Pieninský národný park (PIENAP). Národný park Pieniny bol na Slovensku vyhlásený v roku 1967. Najvyšším pohorím je vrch Vysoké Skalky (1 050 mn. m.).

Pieniny sú jediným samostatným územím, ktoré je tvorené bradlovým pásom. V pohorí Pienin prevláda hornatinový a vrchovinový reliéf, ktorý vytvárajú vystupujúce útvary bielych vápencov – bralá. Vápencovité časti Haligovských skál sa pýšia krasovým reliéfom vo forme verejne neprístupných jaskýň Aksamitka, Zbojnícka jaskyňa, Jazvečia jaskyňa, Kozia jaskyňa i Medvedie diery.

Flóru Zamaguria tvoria bukové, jedľové a kvetnaté lesy, v dolinách plynule prechádzajúce do podhorských lužných lesov. Pieninskú faunu reprezentuje rys ostrovid, jastrab veľký aj rak riečny.

K turisticky najnavštevovanejším lokalitám oblasti patria Tri korunky a Sokolica v Poľsku a  Prielom Dunajca na slovenskej strane Karpát medzi obcami Červený Kláštor a Lesnica. Územie s hlbokými kaňonmi, meandrami zakliesnenými do skál, skalnými výtvormi a neprístupnými bralami predstavuje najhodnotnejšiu časť Pienin. Turisti si môžu čarokrásne miesto vychutnať pri splavovaní Dunajca na pltiach s originálnou goralskou muzikou.

Pôvodnými obyvateľmi malebnej oblasti boli Slováci, Gorali, Rusíni, Poliaci, Židia, Nemci i Rómovia.