Vysoké Tatry

Vysoké Tatry s rozlohou341 kilometrovštvorcových sú najvyšším pohorím Slovenska a Poľska. Približne tri štvrtiny horstva s typickým alpským rázom sa rozprestierajú na slovenskej strane Karpát. Pohorie hraničí na juhu s Podtatranskou kotlinou, na severe so Spišskou Magurou, na východe a Belianskymi Tatrami a na západe s Kôprovou dolinou, ktorá oddeľuje Vysoké Tatry od Západných Tatier. Najvyšším vrchol je Gerlachovský štít (2 654 mn. m.).

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (karbón, 210 mil. rokov). Koncom prvohôr ustúpilo okolité more a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však more opäť stúplo a začali sa ukladať vápencové usadeniny, ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov.

Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. Pre modeláciu tatranského terénu mali najvýraznejší vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.

Jedinečná fauna a flóra vysokotatranskej prírody, vysokohorský profil a glaciálny reliéf prispeli k vzniku Tatranského národného parku (TANAP), ktorý bol vyhlásený v roku 1948.

Najznámejší symbol Vysokých Tatier, kamzík tatranský, spolu s ďalšími chránenými živočíchmi prežíva na území jadrového pohoria už od doby ľadovej. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený za biosferickú rezerváciu v programe UNESCO.