zobraziť na mape vyhľadávací filter celá obrazovka > <
rozšírte mapu >

ŠTÔLŇA V JARMUTE

Štôlňa sa nazýva tiež „baňa v Jarmute”. Nachádza sa na východnom svahu hory, vo výške 600 m n.m. Nevedie k nej žiadna turistická cesta a jej návšteva môže byť veľmi nebezpečná, keďže šachta nie je spevnená a hrozí jej zavalenie. viac

Štôlňa sa nazýva tiež „baňa v Jarmute”. Nachádza sa na východnom svahu hory, vo výške 600 m n.m. Nevedie k nej žiadna turistická cesta a jej návšteva môže byť veľmi nebezpečná, keďže šachta nie je spevnená a hrozí jej zavalenie. Pre bezpečnosť zvedavých turistov bola vo vstupnom otvore namontovaná mreža šírky 1,2 m a výšky 1 m.

Štôlňa má dĺžku 122 m a rozprestiera sa na dvoch úrovniach. Prvá chodba, nachádzajúca sa pri prvom východe, je dlhá 67 m. Niekoľko úvodných metrov stien tvoria zlepence. Zlepenec je sedimentárna hornina vytvorená zo zaobalených zŕn a úlomkov rôznej veľkosti, ktoré sú zlepené spojivom. Tieto úkazy sú kontaktne zmetamorfované (viď vrch Wdżar). Ďalej sa skala mení na pieskovec, ktorý sa tiež tepelne zmení. Príčinou týchto zmien je andezitová intrúzia, ktorá bezprostredne reaguje s okolitými horninami vo vzdialenosti 44 m od vstupu (Małachowski 1918). Ďalšia časť chodníka je v podstate vysekaná v hornine. O pár metrov ďalej sa nachádza nájazdová „rampa” vedúca na druhú úroveň. Je to veľmi nebezpečné miesto a dá sa prejsť iba pomocou lán. Dĺžka prechodu je približne 12 m. Druhá úroveň má dĺžku 35 m a je tiež vyrazená do andezitu.

V tejto štôlni sa ťažila limonitová žila, stopy ktorej je možné nájsť v stene. Jej šírka kolíše medzi 1 cm a 50 cm a na niektorých miestach sa stráca. (Wojciechowski, 1955).

Archiwum Sanguszków rkps. 504, Archiwum Państwowe na Wawelu, Kraków

Matras M., 1959, Prace górnicze w okolicy Szczawnicy do połowy XIII wieku. W: J Pazdura (ed,), Studia z dziejów górnictwa i hutnictwa. III. Warszawa-Wrocław: 101-236.

Małachowski S., 1918, Metamorfizm kontaktowy i żyła kruszcowa w Jarmucie pod Szczawnicą., Sprawozdania z posiedzeń Towarzystwa Naukowego Warszawskiego. Wydział III. Vol XI (V), Warszawa, 681-691

Wojciechowski J, 1955. O żyłach kruszcowych pod Szczawnicą. Biuletyn Instytutu Geologicznego, 101: 1-71

Bartuś T, Kuś T., 2010, Szlachtowski obszar eksploatacji kruszców, jako element projektowanego geoparku ”Pieniny”., Geoturystyka 2(21): 35-58

Komentáre
Musíte byť prihlásený. Ak ešte nemáte vytvorený účet, zaregistrujte sa!